3. marca 1996 P. Holúbek a J. Vajs pri prípravnej akcii na čerpací pokus v sifóne v jazernej časti jaskyne orientačne navštívili Decembrovú sieň vo východných častiach jaskyne. Pri zbežnej prehliadke ich zarazilo svišťanie priškrteného prievanu v jednom z viacerých krá tkych výbežkov siene. Po krátkom kopaní a vypadnutí niekoľkých blokov skál z visiaceho závalu sa odkryl otvor do nových priestorov, ktoré dostali názov Slosiarikovo bludisko. V ten deň sme preskúmali okolo 800 metrov nových priestorov. Pretože išlo o pomerne komplikovanú spleť chodieb, najväčší problém sme mali pri orientácii v smere postupu, ale aj pri ceste naspäť.

(viac…)

Každý jaskyniar by mal byt pripravený na to, že sa mu raz podarí vojst do nových priestorov a ako objavitelovi mu bude patrit právo ich pomenovania. Do takejto situácie sme sa dostali aj na zaciatku marca 1996, kedy sme prenikli do nových rozsiahlych priestorov Jaskyne zlomísk. Dlžka, velkost a vzájomná prepojenost priestorov je charakteristická pre labyrint. Tých v jaskyniach býva vela a preto sme chceli pomenovanie priestorov spresnit. Bludisko sme sa rozhodli pomenovatpo jaskyniarskej osobnosti, clenovi oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš – Michalovi Slosiarikovi.
(viac…)

Jednou z lokalít, ktorá by mohla byť kľúčom k rozriešeniu momentálne najaktuálnejšieho speleologického problému krasu Jánskej doliny v Nízkych Tatrách – kontinuita so systémami masívu Krakovej hole a hypotetické riečisko, z ktorého sú doteraz známe len fragmenty – je nepochybne aj Jaskyňa Zlomísk. Objavená bola v roku 1954 S. Šrolom, P. Droppom a P. Revajom a jej dĺžka bola udávaná do posledných decembrových dní minulého roku okolo 1 300 m.
V súčasnosti sa na jej prieskume podieľa niekoľko jaskyniarskych párt i jednotlivcov, z iniciatívy Z. Hochmutha sa kompletizuje jej mapový podklad, akcie sem uskutočňujú J. Vajs, P. Holúbek i mladí jaskyniari z OS Liptovský Mikuláš.

(viac…)

Jaskyna Zlomísk v Jánskej doline bola okrem iného známa aj existenciou rozsiahlych jazier a sifónov, resp. volných priestorov za nimi. Charakteristické je tiež kolísanie hladiny v sifónoch. Jaskynu sme v bežne dostupnom rozsahu v minulosti preskúmali a zamerali v dlžke 2812 m (pozri lit. Hochmuth Z. – Holúbek P. 1995 a, b). Z mapy, ktorú vyhotovila sekcia o.s. Lipt. Mikuláš Srol S. – Mach K. asi r. 1972 sme odmeraním zistili, že za sifónmi sa nachádzajú chodby v dlžke ešte aspon 429 m.
(viac…)