V rokoch 1991 a 1992 vykonávali clenovia Speleoklubu Nicolaus prieskum dolinky Šuštiacka, ktorá sa nachádza v pravej strane Jánskej doliny v Nízkych Tatrách. Najväcšou jaskynou v dolinke je Priepastovitá jaskyna. Pri jej prieskume sme narazili na miesta, kde by mohlo byt pokracovanie jaskyne. V prieskume sme potom pokracovali v roku 1992 a 1993.
(viac…)
3. marca 1996 P. Holúbek a J. Vajs pri prípravnej akcii na čerpací pokus v sifóne v jazernej časti jaskyne orientačne navštívili Decembrovú sieň vo východných častiach jaskyne. Pri zbežnej prehliadke ich zarazilo svišťanie priškrteného prievanu v jednom z viacerých krá tkych výbežkov siene. Po krátkom kopaní a vypadnutí niekoľkých blokov skál z visiaceho závalu sa odkryl otvor do nových priestorov, ktoré dostali názov Slosiarikovo bludisko. V ten deň sme preskúmali okolo 800 metrov nových priestorov. Pretože išlo o pomerne komplikovanú spleť chodieb, najväčší problém sme mali pri orientácii v smere postupu, ale aj pri ceste naspäť.
Každý jaskyniar by mal byt pripravený na to, že sa mu raz podarí vojst do nových priestorov a ako objavitelovi mu bude patrit právo ich pomenovania. Do takejto situácie sme sa dostali aj na zaciatku marca 1996, kedy sme prenikli do nových rozsiahlych priestorov Jaskyne zlomísk. Dlžka, velkost a vzájomná prepojenost priestorov je charakteristická pre labyrint. Tých v jaskyniach býva vela a preto sme chceli pomenovanie priestorov spresnit. Bludisko sme sa rozhodli pomenovatpo jaskyniarskej osobnosti, clenovi oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš – Michalovi Slosiarikovi.
(viac…)
Jednou z lokalít, ktorá by mohla byť kľúčom k rozriešeniu momentálne najaktuálnejšieho speleologického problému krasu Jánskej doliny v Nízkych Tatrách – kontinuita so systémami masívu Krakovej hole a hypotetické riečisko, z ktorého sú doteraz známe len fragmenty – je nepochybne aj Jaskyňa Zlomísk. Objavená bola v roku 1954 S. Šrolom, P. Droppom a P. Revajom a jej dĺžka bola udávaná do posledných decembrových dní minulého roku okolo 1 300 m.
V súčasnosti sa na jej prieskume podieľa niekoľko jaskyniarskych párt i jednotlivcov, z iniciatívy Z. Hochmutha sa kompletizuje jej mapový podklad, akcie sem uskutočňujú J. Vajs, P. Holúbek i mladí jaskyniari z OS Liptovský Mikuláš.
Jaskyna Zlomísk v Jánskej doline bola okrem iného známa aj existenciou rozsiahlych jazier a sifónov, resp. volných priestorov za nimi. Charakteristické je tiež kolísanie hladiny v sifónoch. Jaskynu sme v bežne dostupnom rozsahu v minulosti preskúmali a zamerali v dlžke 2812 m (pozri lit. Hochmuth Z. – Holúbek P. 1995 a, b). Z mapy, ktorú vyhotovila sekcia o.s. Lipt. Mikuláš Srol S. – Mach K. asi r. 1972 sme odmeraním zistili, že za sifónmi sa nachádzajú chodby v dlžke ešte aspon 429 m.
(viac…)
Objavenie nových castí Jaskyne zlomísk v Jánskej doline v roku 1996 znamenalo i otvorenie dalších problémov pre speleopotápacov. Najvýznamnejší z nich je sifón Tichá tôna v južnej casti jaskyne, ktorý asi predstavuje bránu do dalších jaskynných priestorov proti toku Štiavnice smerom k ponorom.
K sifónu resp. nad jazero Tichá tôna sa poprvýkrát dostal už 4.4.1996 Silvester Votoupal. Hned bolo zrejmé, že ide o významnú speleopotápacskú lokalitu.
(viac…)
Petr Hipman 1972
V tejto stati podávam strunný popis dvoch jaskýň, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Liptovského Jána v Jánskej doline v oblasti Krakovej hole. Obidve lokality boli preskúmané v rámci činnosti oblastnej skupiny SSS č.14 Zvolen. Ide o jaskyňu Benšová, ktoráv bola známa už dlhšiu dobu a,Motýliu jaskyňu, ktorá bola prvýkrát preskúmaná a spracovaná členmi našej skupiny.
Jaskyňa Benšová
Peter Holúbek r. 2000
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Školská 4, 031 01 Liptovký Mikuláš
Jánska dolina na severnej strane Nízkych Tatier je dobre známa svojimi krasovými javmi. Na jej území je k 1.10.1999 evidovaných 169 jaskýň a priepastí. Existuje tu sústava ponorov alochtónnych vôd, podzemných autochtónnych tokov a vyvieračiek, ktoré navzájom súvisia a vytvárajú rozsiahly podzemný hydrologický systém naviazaný na jaskynné priestory.
NÁČRT PRÚDENIA ALOCHTÓNNYCH PODZEMNÝCH VÔD V JÁNSKEJ DOLINE
publikované 1973
Oblastná skupina č.14 Zvolen v spolupráci s Múzeom slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši pripravila pre záujemcov z radov členov SSS zaujímavu exkurziu do ľadovej priepasti Ohnište. Účelom tejto akcie bola praktická prehliadka a zoznámenie sa s neobvyklom a ex¬ponovaným prostredím vertikálnych ľadových jaskynných sústav, ktoré nie su bežne prí-stupné pre jedmotlivca ani pre skupinu. Vý¬znamné bQlo aj metodické poslanie tejto akcie. Všetcia účastníci oboznámili sa s moderným technickým vybavením výstroja a jeho používa¬ním pri zostupe do priepasti. Pozvaní boli vedúci jednotlivých oblastných skupín a niektorí predpokladaní záujemci. Ak¬cie trvala celkom 2 dni a to v dňoch 30.9 – 1.10.1972 a zúčastnilo sa jej celkom 15 osôb. Boli to z MSK a SSJ RNDr.P.Mitter a Ing.Lupták, z oblastnej skupiny Č.3 Rožňava V.Kindernaj, J.Nagy, M.Hujdič a D.Hujdič, z oblast¬nej skupiny č. 12 Z. Hochmuth a P.Zanvit a z domácej usporiadajúcej skupiny č.l4 Zvolen P.Hipman, J.Slančík, H.Kynclova, I.Stefanovský J. Rolko a F.Veqger.
8.8.2010 sme sa v dvojici vydali na prieskum krasového územia južne od kóty 1140 Konský grún v južnej casti Jánskej doliny.
Z geomorfologického hladiska ide o trojicu krasových ostrovov tektonicky izolovaných v nekrasovom prostredí, vystupujúcich prerezávajúc napriec hreben Konského grúna krasové územia v Jánskej doline i východnejšie položenom Cervenom jarku. Kedže sú odseparované od samotného krasového územia Jánskej doliny, ktorá je stredobodom pozornosti viacerých skupín speleológov, nebol im v minulosti venovaný dostatok pozornosti.
(viac…)