Jánska dolina: V zimných mesiacoch február-marec sa uskutočnili v spolupráci s jaskyniarmi z Červených vrchov a Turca čerpacie pokusy v Občasnej vyvieračke. Dopredu sa postúpilo asi o 10 metrov, hladina klesla asi o 2 metre. V ďalšom postupe zabránil malý výkon čerpadla a nedostatok času. Zdá sa, že sifón je súčasťou aktívneho vodného toku, lebo…
Ked sme si pred rokmi so záujmom precítali správu o „spievajúcej“ hube v jednej z jaskýn Demänovskej doliny (Holúbek, 2001, 2002), netušili sme, že sa raz dostaneme do priestorov jaskyne, ktorej steny a strop budú doslova posiate hubami. Kým „spievajúca“ huba Helvela silvicola – chriapac lesný, ako naznacuje už jej názov, potrebuje tienené prostredia aspon s malou prítomnostou svetla, náš nález sa vyskytoval hlboko v podzemí. Ako je to možné?
Jaskyna Sokolová v Jánskej doline je slovenským speleológom pomerne dobre známa (Vanek a Hurtaj, 1998). Jej vchod sa nachádza v najvyšších častiach jaskynných priestorov a jej traktom sa dá postupovat na nižšie poschodie s podzemnou riekou.
(viac…)
3 . 10. 2010 sme sa v trojici Michal Danko ,Igor a Zuzana Staníkovci vybrali preskúmatotvor v stene, ktorý lokalizoval Igor pri nedávnejtúre. Cesta k jaskyni vedie z oblasti zvanejDlhé lúky cez dolinku Príslop až pod mohutnébralá kde sa napája na nevýrazný kopanýchodník z ktorého treba v pravý casodbocit a vystúpit k bralám.
Jaskyna je vytvorená na výraznejpukline zjavne modelovaná vodou. Jej portál jepoznacený zvetrávaním. Jaskyna máodhadovanú dlžku cca 5m. Zaujímavé na jaskynije to, že dno chodby je vystlané nanosenoým senom.Pravdepodobne jaskyna slúžila nedávno ako brloh.
Po úžasných objavoch v jaskyni Mesacný Tien som sa s kamarátom Palom Gavlákom na jesen 27. 8. 2008 šiel pozriet ku vchodu do tejto jaskyne do Spismichalovej doliny. Túto malú, ale krásnu dolinku obklopujú nádherné vápencové masívy. Pri pozvolnom schádzaní dole dolinou, som úplnou náhodou natrafil na malý otvor vo svahu o priemere cca 20cm, s ktorého dul silný prievan a hodená skala padala niekolko metrov do hlbky. Ako to už pri objavoch býva, nemal som so sebou nic do jaskyne. Predpokladám, podla terénu, kde sa vchod do jaskyne nachádza, že jaskyna sa otvorila len nedávno. Pred troma dnami boli siné dažde a prúdy vody, ktoré stekali dole žliabkom rozrušili tenkú vrstvu zeme a skál nad jaskynou, niekolko skál sa prepadlo a urobil sa malý otvor.
(viac…)
V rokoch 1991 a 1992 vykonávali clenovia Speleoklubu Nicolaus prieskum dolinky Šuštiacka, ktorá sa nachádza v pravej strane Jánskej doliny v Nízkych Tatrách. Najväcšou jaskynou v dolinke je Priepastovitá jaskyna. Pri jej prieskume sme narazili na miesta, kde by mohlo byt pokracovanie jaskyne. V prieskume sme potom pokracovali v roku 1992 a 1993.
(viac…)
3. marca 1996 P. Holúbek a J. Vajs pri prípravnej akcii na čerpací pokus v sifóne v jazernej časti jaskyne orientačne navštívili Decembrovú sieň vo východných častiach jaskyne. Pri zbežnej prehliadke ich zarazilo svišťanie priškrteného prievanu v jednom z viacerých krá tkych výbežkov siene. Po krátkom kopaní a vypadnutí niekoľkých blokov skál z visiaceho závalu sa odkryl otvor do nových priestorov, ktoré dostali názov Slosiarikovo bludisko. V ten deň sme preskúmali okolo 800 metrov nových priestorov. Pretože išlo o pomerne komplikovanú spleť chodieb, najväčší problém sme mali pri orientácii v smere postupu, ale aj pri ceste naspäť.
Každý jaskyniar by mal byt pripravený na to, že sa mu raz podarí vojst do nových priestorov a ako objavitelovi mu bude patrit právo ich pomenovania. Do takejto situácie sme sa dostali aj na zaciatku marca 1996, kedy sme prenikli do nových rozsiahlych priestorov Jaskyne zlomísk. Dlžka, velkost a vzájomná prepojenost priestorov je charakteristická pre labyrint. Tých v jaskyniach býva vela a preto sme chceli pomenovanie priestorov spresnit. Bludisko sme sa rozhodli pomenovatpo jaskyniarskej osobnosti, clenovi oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš – Michalovi Slosiarikovi.
(viac…)
Jednou z lokalít, ktorá by mohla byť kľúčom k rozriešeniu momentálne najaktuálnejšieho speleologického problému krasu Jánskej doliny v Nízkych Tatrách – kontinuita so systémami masívu Krakovej hole a hypotetické riečisko, z ktorého sú doteraz známe len fragmenty – je nepochybne aj Jaskyňa Zlomísk. Objavená bola v roku 1954 S. Šrolom, P. Droppom a P. Revajom a jej dĺžka bola udávaná do posledných decembrových dní minulého roku okolo 1 300 m.
V súčasnosti sa na jej prieskume podieľa niekoľko jaskyniarskych párt i jednotlivcov, z iniciatívy Z. Hochmutha sa kompletizuje jej mapový podklad, akcie sem uskutočňujú J. Vajs, P. Holúbek i mladí jaskyniari z OS Liptovský Mikuláš.
Jaskyna Zlomísk v Jánskej doline bola okrem iného známa aj existenciou rozsiahlych jazier a sifónov, resp. volných priestorov za nimi. Charakteristické je tiež kolísanie hladiny v sifónoch. Jaskynu sme v bežne dostupnom rozsahu v minulosti preskúmali a zamerali v dlžke 2812 m (pozri lit. Hochmuth Z. – Holúbek P. 1995 a, b). Z mapy, ktorú vyhotovila sekcia o.s. Lipt. Mikuláš Srol S. – Mach K. asi r. 1972 sme odmeraním zistili, že za sifónmi sa nachádzajú chodby v dlžke ešte aspon 429 m.
(viac…)
Objavenie nových castí Jaskyne zlomísk v Jánskej doline v roku 1996 znamenalo i otvorenie dalších problémov pre speleopotápacov. Najvýznamnejší z nich je sifón Tichá tôna v južnej casti jaskyne, ktorý asi predstavuje bránu do dalších jaskynných priestorov proti toku Štiavnice smerom k ponorom.
K sifónu resp. nad jazero Tichá tôna sa poprvýkrát dostal už 4.4.1996 Silvester Votoupal. Hned bolo zrejmé, že ide o významnú speleopotápacskú lokalitu.
(viac…)