3. marca 1996 P. Holúbek a J. Vajs pri prípravnej akcii na čerpací pokus v sifóne v jazernej časti jaskyne orientačne navštívili Decembrovú sieň vo východných častiach jaskyne. Pri zbežnej prehliadke ich zarazilo svišťanie priškrteného prievanu v jednom z viacerých krá tkych výbežkov siene. Po krátkom kopaní a vypadnutí niekoľkých blokov skál z visiaceho závalu sa odkryl otvor do nových priestorov, ktoré dostali názov Slosiarikovo bludisko. V ten deň sme preskúmali okolo 800 metrov nových priestorov. Pretože išlo o pomerne komplikovanú spleť chodieb, najväčší problém sme mali pri orientácii v smere postupu, ale aj pri ceste naspäť.


Po úspešnom čerpacom pokuse, ktorý je opísaný na inom mieste, sme naše úsilie zamerali na podrobný prieskum všetkých chodieb a ich zdokumentovanie. Po zameraní približne 900 metrov priestorov zostalo nedolezených a nepreskúmaných niekoľko plaziviek. Na konci Krivej chodby sa P. Holúbekovi a P. Vanekovi podarilo v noci 25. marca 1996 preniknúť do Haly, kde sa objavilo spojenie do Neznámeho dómu cez Svetrový komín. Po preskúmaní a zameraní týchto priestorov ostala chvíľa času, ktorá sa využila na prelezenie pekne vyzdobenej plazivky na konci zameraných častí. Spočiatku sa pri plazení zdalo, že sa chodba uzavrie, ale napodiv po 40 metroch sa vyšlo do priestorov, ktoré udivovali svojou mohutnosťou.
Pre krátkosťčasu a pokročilú nočnú, či skôr rannú hodinu sme ani zďaleka nepreskúmali všetky priestory. Dĺžku nových priestorov sme odhadli na 500 m.
V nasledujúcu sobotu skupina v zložení P. Holúbek, P. Hipman, E. Hipmanová, L. Hipmanová a M. Jagerčík preskúmala približne 3 km nových priestorov. V nedeľu 30.3.1996 sa v dvoch družstvách začali zameriavať nové priestory a družstvo v zložení P. Holúbek, J. Vajs a P. Vanek objavili vertikálnu prepojku medzi Pieskovou chodbou a vyšším poschodím, tzv. Vajsovu studnu.

{gallery}1996-2{/gallery}

Pri meračskej akcii 4.4.1996 sa podarilo S. Votoupalovi preniknúť tesnými chodbami v dĺžke približne 100 m k sifónu Tichá tôňa. Je zaujímavé, že aj keď sa jedná o priestory smerujúce proti toku, hladina vody v sifóne predstavuje najnižšie miesto v celých Zlomiskách. Nadmorská výška tohto sifónu je takmer rovnaká s hladinou vyvieračky v Hlbokom, aj keď je medzi nimi vzdialenosť približne 900 metrov. Po priemete podzemnej situácie na povrch sme zistili, že Tichá tôňa sa nachádza viac ako 50 metrov pod dnom doliny a teda aj pod hladinou toku Štiavnice. Drobné úlomky konárikov, ktoré sa tu nachádzajú, indikujú spojenie týchto priestorov pri prívaloch vôd s povrchovým riečiskom. Najväčším prekvapením tu ale boli žaby, vyskytujúce sa na brehu, plávajúce v jazere a stretol sa s nimi potápač V. Ďurček i v hĺbke cca 6m. Zanorenie, ktoré prebehlo dňa 8.6.1996 potvrdilo značnú hĺbku, potápač dosiahol 23m bez dosiahnutia dna.

11. 5. 1996 pri zameriavaní Závojového dómu P. Holúbek, Z. Hochmuth a J. Mikloš objavili de Broglieho sieň so zaujímavým vlnovým režimom tečenia vody po sintrových hrádzičkách. Na akcii 12.5.1996 sa podarilo P. Holúbekovi, J. Vajsovi a Mišovi Hurtajovi pri dokumentáci Pilierového dómu prejsť do neznámych častí s výrazným riečiskom s dĺžkou 200 m. Čiastočným sklamaním boli objavy v dľžke do 50 m po vylezení 4 komínov za pomoci lezeckého stĺpa v rôznych častiach jaskyne.
Počas meračskej akcie dňa 2.6., keď sme sa unavení vracali z konca jaskyne, pozrel sa P. Holúbek nad Va jsovou studňou do jednej z dier, ktorč sme doteraz nepreskúmali. Prekvapením bol objav obrovských chodieb s hlineným dnom a palicovitými stalagmitmi.
Aj cez víkend 8. a 9. júna 1996 sa podarilo predĺžiť jaskyňu. Z. Hochmuth s J. Miklošom v Sieni unavených meračov pri mapovaní cez priepadlisko prenikli do spleti chodieb v dĺžke do 100 m. P. Hipman, E. Hipmanová a L. Hipmanová sprístupnili cestu cez zával v najjužnejšej časti jaskyne a lokalizovali tu miesto s prúdením vzduchu. Jedná sa o zhora visiaci zával nachádzajúci sa priamo pod Skopovou dolinkou. Ide o perspektívne miesto smerujúce priamo na juh k Ľadovým sondám a pod Starú poľanu. Pri ceste naspäť sa v Dzúrovom výkope podarilo P. Holúbekovi za pomoci P. Hipmana, E. Hipmanovej a L. Hipmanovej prekoná ť úžinu a objaviťsieňku, v ktorej sa nachádza vertikálne pokračovanie s odhadovanou hĺbkou cca 20 m. Pre zúženie sa dole nepodarilo preniknúť. Po sondážnych prácach v komíne v Hale sa P. Vanekovi podarilo pretlačiť cez úžinu a objaviť cca 15 m hlbokú Priepasťzbytočného spitú, ktorá sa pre nedostatok materiálu nezliezla. Traverzom ponad ňu P. Holúbek prenikol do stúpajúceho meandra s prievanom.

Ďalšie významné objavy sa zatiaľ ne-uskutočnili, pretože v súčasnosti pre-
bieha podrobné mapovanie všetkých chodieb a do sondovania sa zatiaľ nepúšťame. Táto fáza prác sa uskutoční po zameraní a preskúmaní všetkých priestorov. Dĺžka zameraných priestorov v jaskyni je k 13.6.1996 je 8272 m, denivelácia medzi najhlbším dosiahnutým miestom sifónu Tichá tona a koncom Jazernej chodby je 137 m.
Objavy v Jaskyni zlomísk nie sú náhodné, ide o výsledok dlhodobej systematickej činnosti jaskyniarov pôsobiacich v Jánskej doline. Pravdepo-dobne by k nim nedošlo bez spoľahlivej mapy, ktorá vznikla v rokoch 1993 a 1994. Len na základe zamerania sa totiž usúdilo, že Východná sieň, smerujúca na JZ môže mať významné pokračovanie a preto sa tu sústredilo značné pracovné úsilie.
Veríme, že v jaskyni sme ešte nevyčerpali všetky objavné možnosti a ešte sa nám podarí preniknúť do ďalších neznámych priestorov, ktoré posunú stupeň poznania podzemia Jánskej doliny.
Na zameraní jaskyne a pri objavných prácach sa okrem autorov príspevku zúčastnili aj D. Boroška,
J. Dzúr, V. Ďurček, M. Eliáš, P. Hipman, E. Hipmanová, L. Hipmanová, Z. Hochmuth, Z. Hochmuthová, Michal Hurtaj, M. Jagerčík, T. Javornický, M. Kováčik, Š. Labuda, P. Meceček, P. Magdolen, P. L. Martins, J. Mikloš, P. Procházka, S. Seman, Ľ. Sliva, J. Tencer, M. Valaštiak, P. Vanék, F. Venger a S. Votoupal.
Literatúra:
HOLÚBEK, P., JAVORN1CKÝ, T., 1996: Nové objavy v Jaskni Zlomísk. Spravodaj SSS č. 1, Lipt. Mikuláš, s. 27, 28
HOCHMUTH, Z., HOLÚBEK, P., 1995: Mapovanie jaskyne Zlomísk ukončené. Speleofórum, Praha, s. 38-40
HOCHMUTH, Z., HOLÚBEK, P., 1995: Geomorfologické pomery a topografia jaskyne Zlomísk v Jánskej doline. Slovenský kras 33, Lipt. Mikuláš, s. 17-34

 

zdroj” spravodaj  2/1996

Facebook komentár

Pridaj komentár

Close Menu
Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE