Z príležitosti osláv 35. výročia oslobodenia, 50. výročia MSK, 10. výročia založenia SSJ a 10. výročia objavu Jaskyne v Záskočí sa uskutočnil ďalší jaskyniarsky týždeň. Každoročné stret¬nutie dobrovoľných jaskyniarov dostalo názov Jánska dolina* ’80. Už názov hovorí, že podujatie sa uskutočnilo v Jánskej doline na sev. strane Nízkych Tatier v termíne 23. — 27. júla 1980.
Modelácia krasových území v klima-tických podmienkach Západných Karpát je zložitý proces, na ktorom sa podieľajú via-ceré faktory pôsobiace na masívy krasovatejúcich hornín spolu s procesmi krasovej modelácie. V minulosti som poukázal na neobyčajný význam gravitačných deformácií krasových masívov (P. Mitter 1980, 1985], v predloženom príspevku mie-nim upozorniť na význam kryogénnej mo-delácie našich krasových území.
V nedeľu sme sa opäť vybrali na Ohnište v Nízkych Tatrách. Naším cieľom bolo pripraviť pracovisko v Jelenej (Zá- vrtovej) priepasti, ktorej pažerák vyúsťuje rovno na lúkách planiny. V ruksakoch sme niesli ťažkú techniku a ostatné príslušenstvo na ručné vŕtanie dier. Dobu akcie sme plánovali na 3—4 hodiny. Na planine nás privítalo sychravé počasie. Vietor, hmla a sneh s dažďom.
spravodaj 1991
Začiatkom októbra 1990 uplynul rok od preniknutia do nových priestorov v Medvedej jaskyni. Za tento čas jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš jaskyňu uzavreli a zdokumentovali. Výsledky ich práce prináša tento príspevok.
Poloha jaskyne
Medvedia jaskyňa sa podľa geomorfologického členenia nachádza na severnej strane Nízkych Tatier — Demänovských vrchov. Podzemné priestory jaskyne sa tiahnú v severovýchodnom výbežku masívu Krakovej hole, takmer na dne Jánskej doliny.
Východná expozícia vchodu do jaskyne sa nachádza na ľavej strane Jánskej doliny v nadmorskej výške 879 m, 58 metrov nad hladinou potoka Štiavnica.
Názov jaskyne
Dňa 11.7.2010 sme sa vybrali zamerať tri nové jaskyne v doline Šuštiačka v Jánskej doline. Všetky sa nachádzajú na severne exponovanom svahu, priamo nad vodopádom v Šuštiačke.
Jaskynka nad vodopádom v Šuštiačke
n. v. cca 950 m n. m., dl. 9,6 m
Drobná kaverna sa nachádza výškovo 50 m nad vodopádom v Šuštiačke, v ľavom svahu doliny. Krátky fragment v minulosti zrejme rozsiahejšej chodby, pravdepodobne fluviokrasového pôvodu. Chodba profilu 1 x 0,5 m vybiehajúca na východ od m. b. 1 je zakončená hlinitým sedimentom, cez ktorý prenikajú korene stromov. Južný výbežok jaskyne má charakter plytkého nízkeho portálika zaneseného sutinou. Jaskyňa má len dokumentačnú hodnotu. (viac…)
Jánska dolina: Najväčšie úsilie členov Speleoklubu sa najmä z iniciatívy M. Danka sústredilo na Jaskyňu zlomísk, kde bolo objavených v spolupráci so speleoklubom Tisovec 250 metrov nových priestorov v priestoroch pod Volkovým dómom. Aj napriek zlým hydrologickým podmienkam sa v Novej Stanišovskej jaskyni podarilo v spolupráci so speleoklubmi Malá Fatra,…
Přečo si dal do tej jaskyne rebrík? Aneb není nad dokumentaci historie objevů.
V posledních dnech roku 2009 jsme podnikli speleologickou výpravu na východní břeh řeky Moravy ve složení Petra Holubcová, Jaroslav Šanda (ZO 6-28) a Petr Nováček (ZO 6-12 , Nicolaus). V nablýskané zbroji jsme se těšili na pokračování v pracech na našich obvyklých pracovištích v Nové Stanišovské jaskyni. Pavol Procházka nás však v Liptovskom Jáne pobavil zprávou, že právě zažili nejvydatnější tání za mnoho posledních let a že voda v minulých dnech tryskala i z doposud neznámých vývěrů.
Terénny prieskum doliny Hlbokô
Účastníci: Michal Danko, Tomáš Grygar, Pavel Procházka, Lukáš Vlček
Zameriavanie jaskýň v oblasti Jaskyňa zlomísk (Jožova jaskyňa) až dolina Hlbokô – Jaskyňa Mirka
Sonda pri Jožovej.
1 m dlhá vykopaná sonda S od Jožovej jaskyne (cez dolinku).
Jaskynka s jedličkou
Asi 40 m od predošlej, 20 m povyše. 3 m dlhá jaskynka s perspektívou pokračovania. Podlhovastý otvor 2 x 0,3 m orientovaný na SV.
(viac…)
Fotky z poobednej prechádzky dolinkou Hlbokô spojené s obhliadkou skalných radov pravej strany doliny.
Na Vianoce 25. 12. 2009 prudké oteplenie s dažďom spôsobilo enormné zvýšenie vodných stavov v Jánskej doline a následne aj Štiavnece v Liptovskom Jáne, kde bol vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity. Voda sa preliala aj cez výrazný Ponor pod Starou Poľanou, ktorý vznikol koncom mája v roku 2006 a od tých čias bolo do 25. 12. povrchové riečisko Štiavnice od tohto ponoru po vyvieračku Hlbokô suché. Členovia SK Nicolaus (J. Vajs, P. Procházka, M. Danko a P. Holúbek) prešli celú Jánsku dolinu a pozerali ponory a vyvieračky. Povrchovým tokom Štiavnice pri Stanišovskej jaskyni išlo odhadom 5-6 tisíc litrov za sekundu, z Hlbokého išlo odhadom 3 tisíc litrov kalnej vody.