Peter Holúbek r. 2000

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Školská 4, 031 01 Liptovký Mikuláš
Jánska dolina na severnej strane Nízkych Tatier je dobre známa svojimi krasovými javmi. Na jej území je k 1.10.1999 evidovaných 169 jaskýň a priepastí. Existuje tu sústava ponorov alochtónnych vôd, podzemných autochtónnych tokov a vyvieračiek, ktoré navzájom súvisia a vytvárajú rozsiahly podzemný hydrologický systém naviazaný na jaskynné priestory.
NÁČRT PRÚDENIA ALOCHTÓNNYCH PODZEMNÝCH VÔD V JÁNSKEJ DOLINE

Hlavnou osou tohto systému sú ponory Štiavnice nachádzajúce sa v hornej Časti doliny na styku krasu a nekrasu a vyvieračka Hlboko situovaná v strednej časti doliny. Najvýraznejší z ponorov je ponor Štiavnice, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 879 m. Voda z tohto ponoru sa objavuje o 105 m nižšie a o 2420 m ďalej vzdušnou čiarou vo vyvieračke Hlboko. Túto súvislosť dokázal A. Droppa 15. 11. 1958 farbiacim pokusom. Farbivo aplikované do ponoru sa objavilo vo vyvieračke za 9 hodín a 25 minút. Podľa zistenia P. Magdolena bioindikačnými metódami tečie podzemný tok pravou stranou Jánskej doliny a len tesne pred dolinou Hlboko prechádza popod povrchové občasné riečisko Štiavnice do ľavej strany doliny a v nadmorskej výške 774 m vyteká vo vyvieračke Hlboko na povrch.
Nie celkom preskúmaný výdatný podzemný tok, pravdepodobne alochtónneho pôvodu tečie v Jaskyni zlomísk v sifóne Tichá tôňa. Jeho prúdnica sa objavuje v nadmorskej výške 750 m, čiže približne 26 m pod hladinou sifónu a teda 24 m pod úrovňou hladiny vôd vytekajúcich v Hlbokom. Dňa 26. 3. 1999 potápači D. Hutňan a T. Pribil tento tok s odhadovaným prietokom na desiatky l.s”1 zafarbili 2 kg fluoresceínu. Zafarbená voda vytiekla po 9 hodinách a 30 minútach vo vyvieračke Hlboko. Vo výverovej oblasti v Medzibrodí sa zafarbené vody z tohoto pokusu neobjavili. Pôvod týchto vôd nieje známy. Je možné, že ide o ponorné vody Štiavnice, skryté ponory Bystrej alebo aj o ich kombináciu. Bystrá sa totiž po úprave lesnej cesty vedúcej do Ludárky zjavne neponára a ponor Bystrej opisovaný A. Droppom, nachádzajúci sa v nadmorskej výške 870 metrov, je od povodne, ktorá v 70. rokoch strhla cestu, zasypaný.
Približne rovnaké časy, ktoré uplynuli od zafarbenia Tichej tône a ponoru Štiavnice a objavenia týchto vôd vo vyvieračke Hlboko naznačujú, že hydrologická situácia tu nie je jednoduchá a môžu tu dokonca existovať aj paralelné vodné toky alochtónneho pôvodu vytvorené po obidvoch stranách Jánskej doliny.
AUTOCHTÓNNE TOKY POCHÁDZAJÚCE Z MASÍVU OHNIŠŤA
K podzemnému prúdeniu alochtónnych vôd sa pridávajú v podzemí autochtónne prítoky z rozsiahlych karbonátových masívov týčiacich sa nad Jánskou dolinou. Z masívu Ohnišťa (1538 m) do tohto podzemného prúdenia vôd priteká v Sokolovej jaskyni niekoľko litrov za sekundu zo sifónu na dne Vajsovho meandra. Viac prítokov z masívu Ohnišťa nie je známych, najmä kvôli malému rozsahu preskúmaných jaskynných chodieb vytvorených v pravej časti Jánskej doliny (Sokolová jaskyňa, dl. 1308 m; Poschodový potok, dl. 352 m). Je však možné, že zo zbernej oblasti západných svahov Ohnišťa priteká viac tokov.
AUTOCHTÓNNE TOKY POCHÁDZAJÚCE Z MASÍVU KRAKOVEJ HOLE
Vďaka prieskumným prácam j askyniarov zo skupiny Speleo Detva je podzemné prúdenie autochtónnych vôd v podzemí Krakovej hole (1751 m) dobre preskúmané. Dlhoročnou činnosťou sa jaskyniarom združeným okolo P. Hipmana podarilo v masíve Krakovej hole odkryť takmer 15 km podzemných chodieb. V dvoch jaskyniach sú výdatnejšie vodné toky. V jaskynnom systéme V Záskočí -Na Predných tečie tok s výdatnosťou 3 l.s”1, ktorý v nadmorskej výške 1170 m vteká do doteraz neprekonaného sifónu Mŕtve jazero. Zafarbená voda, ktorá sa tu stráca, sa objavila vo vyvieračkách v Medzibrodí v nadmorských výškach 762 m a 768 m za 42,5 hodín, pričom prekonala vzdušnou čiarou vzdialenosť 1965 m pri denivelácii 408 m. Po niekoľkých hodinách bolo pozorované aj zafarbenie vody vo vyvieračke Hlboko, čiže týmto pokusom bolo dokázané hydrologické prepojenie medzi vodami pochádzajúcimi z masívu Krakovej hole a ponornými vodami Štiavnice. V jaskyni Starý hrad tečie podzemný tok s výdatnosťou okolo 20 l.s”1. Zafarbená voda prekonala vzdušnú vzdialenosť 2 km a prevýšenie 326 m po vyvieračky v Medzibrodí za 15 hodín. Aj voda z tohoto farbenia sa po niekoľkých hodinách objavila vo vyvieračke Hlboko. Prítoky z horeuvedených dvoch farbení však predstavujú len časť vôd vytekajúcich v pramennej oblasti v Medzibrodí.

ZÁVER
Po najnovších speleologických výskumoch možno tvrdiť, že v Jánskej doline sa nachádza rozsiahla sieť podzemných tokov a na ne naviazané jaskynné priestory. Dĺžka dnes preskúmaných a zdokumentovaných podzemných chodieb patriacich do jedného hydrologického systému dosahuje viac ako 22 km. Patria do neho S okolo vá jaskyňa, Jaskyňa zlomísk, Hlboko, Občasná vyvieračka v Medzibrodí, Starý hrad a Jaskyňa v Záskočí – Na Predných. Preskúmaných podzemných chodieb geneticky patriacich do tohoto systému je však omnoho viac (Poschodový potok, Stará Poľana, Medvedia jaskyňa, Večná robota…) a ich dĺžka dosahuje viac ako 26 km. Denivelácia medzi vchodom do najvyššie položenej jaskyne na Krakovej holi (Jaskyňa slnečného lúča, 1698 m n. m.) a výverom v Medzibrodí (768 m n. m.) je 930 m. Je veľmi pravdepodobné, že ďalšou speleologickou činnosťou sa podarí objaviť nové predpokladané jaskynné priestory a posunie sa preskúmanosť hydrologických pomerov Jánskej doliny. Na základe dnešných poznatkov možno tvrdiť, že na hydrologický systém nachádzajúci sa v Jánskej doline je naviazaných niekoľko desiatok kilometrov jaskynných chodieb, z ktorých väčšina je doteraz neobjavených.
LITERATÚRA
BERNADOVIČ, F. (1996). Šrolovou stopou… Spravodaj SSS, 27, 1, Liptovský Mikuláš, 16-18.
DROPPA, A. (1972). Krasové javy Jánskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier. Československý kras, 21, Praha, 73-96.
DROPPA, A. (1978). Intenzita korózie tokov v Jánskej doline. Slovenský kras, 16, Martin, 39-67.
HIPMAN, P. (1981). Podzemný hydrologický systém Krakova hoľa – Jánska dolina. Spravodaj SSS, 4, 12, Liptovský Mikuláš, 16-19.
HIPMAN, P. (1982). Nejhlubší Československá jeskyné. Stalagmit, 4, 1-2, Praha.
HIPMAN, P. (1986a). Nové vchody do podzemního systému Krakovy Hole. Speleofórum, 5, Brno, 59-60.
HIPMAN, P. (1986b). Objev hlavního odvodnení Krakovy hole. Stalagmit, 8,1, Praha, 25-31.
HOCHMUTH, Z. – HOLÚBEK, P. (1999). Geomorfologické pomery a topografia novoobjavených častí Jaskyne zlomísk v Jánskej doline v Nízkych Tatrách. Slovenský kras, 36 (v tlači).
HOLÚBEK, P. – MAGDOLEN, P. (1996). Sledovanie toku ponorných vôd Štiavnice v Jánskej doline bioindi- kačnou metódou. Kras a jaskyne, výskum, využitie a ochrana, Zborník referátov, Liptovský Mikuláš, 123-124.
HOLÚBEK, P. – VAJS, J. (1996). Poschodový potok a situácia v okolí ponoru Štiavnice. Spravodaj SSS, 27, 1, Liptovský Mikuláš, 36-38.
HUTŇAN, D. (1997). Sifón Tichá tôňa v Jaskyni zlomísk. Spravodaj SSS, 28, 1, Liptovský Mikuláš, 40-41.
JALOVÝ, J. (1952). Nékteré krasové zjevy ve Svätojánské doliné na Slovensku. Československý kras, 5, Brno, 109-112.
MAGDOLEN, P. – HOLÚBEK, P. (1996). Sledovanie toku ponorných vôd Štiavnice v Jánskej doline bioindi- kačnou metódou a možnosti preniknutia na ponornú Štiavnicu. Spravodaj SSS, 27, 1, Liptovský Mikuláš, 25-26.
SLANINA, M. (1998). Hydrografia krasového územia na príklade Jánskej doliny. Prešovská univerzita, Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra geografie a geoekológie.
VANÉK, P. -HUJR.TAJ, M. (1998). Jaskyňa Sokolová- objav a cesta k nemu. Spravodaj SSS, 29, Liptovský Mikuláš, 4-9.

Facebook komentár
  • 2000_VVaOJ_Holubek_Janska obrazok

Pridaj komentár

Close Menu
Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE