Peter Holúbek r. 2000

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Školská 4, 031 01 Liptovký Mikuláš
Jánska dolina na severnej strane Nízkych Tatier je dobre známa svojimi krasovými javmi. Na jej území je k 1.10.1999 evidovaných 169 jaskýň a priepastí. Existuje tu sústava ponorov alochtónnych vôd, podzemných autochtónnych tokov a vyvieračiek, ktoré navzájom súvisia a vytvárajú rozsiahly podzemný hydrologický systém naviazaný na jaskynné priestory.
NÁČRT PRÚDENIA ALOCHTÓNNYCH PODZEMNÝCH VÔD V JÁNSKEJ DOLINE

(viac…)

8.8.2010 sme sa v dvojici vydali na prieskum krasového územia južne od kóty 1140 Konský grún v južnej casti Jánskej doliny.
Z geomorfologického hladiska ide o trojicu krasových ostrovov tektonicky izolovaných v nekrasovom prostredí, vystupujúcich prerezávajúc napriec hreben Konského grúna krasové územia v Jánskej doline i východnejšie položenom Cervenom jarku. Kedže sú odseparované od samotného krasového územia Jánskej doliny, ktorá je stredobodom pozornosti viacerých skupín speleológov, nebol im v minulosti venovaný dostatok pozornosti.
(viac…)

Modelácia krasových území v klima-tických podmienkach Západných Karpát je zložitý proces, na ktorom sa podieľajú via-ceré faktory pôsobiace na masívy krasovatejúcich hornín spolu s procesmi krasovej modelácie. V minulosti som poukázal na neobyčajný význam gravitačných deformácií krasových masívov (P. Mitter 1980, 1985], v predloženom príspevku mie-nim upozorniť na význam kryogénnej mo-delácie našich krasových území.

(viac…)

Dňa 11.7.2010 sme sa vybrali zamerať tri nové jaskyne v doline Šuštiačka v Jánskej doline. Všetky sa nachádzajú na severne exponovanom svahu, priamo nad vodopádom v Šuštiačke.

Jaskynka nad vodopádom v Šuštiačke
n. v. cca  950 m n. m., dl. 9,6 m
Drobná kaverna sa nachádza výškovo 50 m nad vodopádom v Šuštiačke, v ľavom svahu doliny. Krátky fragment v minulosti zrejme rozsiahejšej chodby, pravdepodobne fluviokrasového pôvodu. Chodba profilu 1 x 0,5 m vybiehajúca na východ od m. b. 1 je zakončená hlinitým sedimentom, cez ktorý prenikajú korene stromov. Južný výbežok jaskyne má charakter plytkého nízkeho portálika zaneseného sutinou. Jaskyňa má len dokumentačnú hodnotu. (viac…)

Přečo si dal do tej jaskyne rebrík? Aneb není nad dokumentaci historie objevů.

V posledních dnech roku 2009 jsme podnikli speleologickou výpravu na východní břeh řeky Moravy ve složení Petra Holubcová, Jaroslav Šanda (ZO 6-28) a Petr Nováček (ZO 6-12 , Nicolaus). V nablýskané zbroji jsme se těšili na pokračování v pracech na našich obvyklých pracovištích v Nové Stanišovské jaskyni. Pavol Procházka nás však v Liptovskom Jáne pobavil zprávou, že právě zažili nejvydatnější tání za mnoho posledních let a že voda v minulých dnech tryskala i z doposud neznámých vývěrů.

(viac…)