8.8.2010 sme sa v dvojici vydali na prieskum krasového územia južne od kóty 1140 Konský grún v južnej casti Jánskej doliny.
Z geomorfologického hladiska ide o trojicu krasových ostrovov tektonicky izolovaných v nekrasovom prostredí, vystupujúcich prerezávajúc napriec hreben Konského grúna krasové územia v Jánskej doline i východnejšie položenom Cervenom jarku. Kedže sú odseparované od samotného krasového územia Jánskej doliny, ktorá je stredobodom pozornosti viacerých skupín speleológov, nebol im v minulosti venovaný dostatok pozornosti.

Pritom morfológia terénu jednoznacne nasvedcuje krasovým procesom, ktoré ho v minulosti modelovali a prebiehajú tu dodnes. V pravostrannej bocnej dolinke Jánskej doliny južne od kóty 1170 zvanej Nižná Žuberová, vystupuje dokonca takmer 50 m vysoké skalné bralo, v blízkosti ktorého sa na rozhraní kras/nekars nachádza aktívny ponor. Ich výskyt nás nenechal na pochybách a o existencii lokálneho podzemného odvodnovania tu net pochýb. Z geologického hladiska ide o zavrásnenú štruktúru v rámci nízkotatranského kryštalinického masívu pozostávajúcu z hornín najvyššieho permu – hnedocervených bridlíc a pieskovcov (vážnanské súvrstvie), spodného triasu (spodný skýt) – svetlých ci tmavších hnedastých až cervenkastých kremenných pieskovcov (lúžnanské súvrstvie), spodného triasu (vrchný skýt) – tmavosivých jemnozrnných pieskovcov až piescitých bridlíc (verfénske súvrstvie) až spodnostrednotriasových tmavosivých dolomitov a vápencov (gutensteinské súvrstvie). Plošný rozsah týchto hornín je cca 1 km2, no horniny podliehajúce krasovateniu z toho tvoria len cast menšiu než polovica.
V Nižnej Žuberovej sme lokalizovali ponor potoka do južného svahu, no kedže ponor je situovaný na území prekrytom sutinou z nekrasových hornín (kremité pieskovce, granitoidy), další postup v nom nie je možný. Vody pravdepodobne vyvierajú skryto na úrovni potoka v severozápadnom cípe krasového územia. Na jeho západnom ohranicení, v Jánskej doline, pozorovat na päte svahu tri depresie, vzniknuté zarezávaním sa potoka do odolnejších karbonátických hornín. Na území, v päte najvýraznejšej salnej steny sme lokalizovali krátku portálovitú jaskynku Abri v Konskom grúni s celkovou dlžkou 4 m. Vyššie od nej, na skalnej terase sa nachádza fragment jaskyne s oderodovanou jednou stenou, tvoriaci akúsi polojaskynu (tzv. „wall-less cave“). Dalšie jaskyne sme tu nenašli, aj ked existencia podzemného odvodnovania územia aj v minulosti je nesporná. Vápence tu sú však zvrásnené a ich vrstvy sú casto vztýcené až do vertikálnej polohy, preto v minulosti tvorili pre pritekajúcu vodu, využívajúci pri prieniku do podzemia prednostne plochy vrstevnatosti, bariéru.

žúcastnili sa: Danko M. , Vlcek L.

Facebook komentár
  • Abri v Konskom grúni
  • OLYMPUS DIGITAL CAMERA
  • OLYMPUS DIGITAL CAMERA
  • OLYMPUS DIGITAL CAMERA
  • OLYMPUS DIGITAL CAMERA
  • OLYMPUS DIGITAL CAMERA
  • Záznam na celú obrazovku 9. 8. 2010 151121

Pridaj komentár

Close Menu
Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE