Jak jsem v predchozím príspevku slíbil, nové objevy by se mely jmenovat dle zanechaných „dárku“ neznámého príznivce. Tak treba podle krabicky cigaret Golden Gate – nové prostory jsou jakousi Zlatou bránou, ale spíše by zde slušel název Marná propast, ci snad Propast ztracených nadejí.
V dnešnom svete sa občas nájde niekto, kto svojim činom poteší. Pri zmienke o rebríku, ktorý nám treba v Zlomiskách, náš priateľ Igor P. vyvinul iniciatívu a pozváral nám rebrík v priebehu pár hodín a dokonca ho aj natrel farbou a obháňal nás aby sme si ho prišli zobrať. S bratom Vaněkom sme po rebrík s dĺžkou 215 cm prišli.
(viac…)
Skončila říje, a to znamená, že jsme konečně mohli vystoupit na horu. Celý minulý měsíc jsme respektovali přání myslivců a v tomto období je necháváme na pokoji a nerušíme naší přítomností jejich „sledování“ vysoké… Na rozdíl od Holúbeka jsme postoupili jen o zhruba dva metry. Zato zcela vyjímečně v suchu, bez bláta – jen práce s čistým kamením. Nemá cenu popisovat práci – ale zabádali jsme si pěkně. O čem ale chci psát, je zcela z jiného soudku.
Po narýchlo zvolanej akcii sme sa v piatok večer stretli pred Zlomiskami v zložení Lukáš Vlček + 2 CZ jaskyniari (Jirko s Denisou z Tartarosu), Miro Jurečka a ja. Náplňou akcie bolo otestovať náš plán odčerpať Sintrový sifón 1.
O 21.00 sme sa po dlhých peripetiách s výstrojou (moje zabudnuté čizmy a rukavice a dokonca jedna chýbajúca helma!) spustili do Zlomísk. Tu sme do batohov pribalili ďalšie veci, ktoré sme tu zanechali pri poslednej návšteve, kedy sme spoznávali staré časti Zlomísk. Na pracovisku už bola pripravená vyrovnaná ? cólová hadica, čakajúca už par týždňov.
Správa SK Nicolaus za rok 2007 Hlavná činnosť sa sústredila na tradičné lokality v Jánskej doline (Jaskyňa zlomísk, Sokolová jaskyňa, Medvedia jaskyňa). Postúpiť ďalej sa podarilo iba v Malej Stanišovskej jaskyni, kde sa v spolupráci s jaskyniarmi z Bratislavy a Tribča objavilo po vylezení komína 60 metrov nových priestorov, lokalita má aktuálnu dĺžku 764 metrov pri denivelácii 23 metrov. Pracovalo sa aj na Občasnej vyvieračke, kde bolo objavených 28 nových metrov. V spolupráci s jaskyniarmi zo Speleoklubu Brno sa pracovalo na problémoch v Diamantových pieskoch a odtokovom kanáli na konci Stanišovskej chodby.
(viac…)
Správa SK Nicolaus za rok 2006Ťažiskom prác bola opäť Jánska dolina. Sondovacie práce sa vykonávali v Sokolovej jaskyni za účelom obísť Sintrový sifón smerujúci na sever. Pracovalo sa aj v Občasnej vyvieračke na rozširovaní úžiny. V Jaskyni zlomísk sa v oblasti Večného dažďa postúpilo o 50 metrov. Nové priestory sa napájajú na priestory v okolí Neznámeho dómu. Na Ohništi sa pracovalo najmä na sondovaní v Lešinského závrte, ktorý dosahuje hĺbku 7 metrov.
(viac…)
Čaká na svoj objav (Pavel Procházka 50-ročný) Poznáte tie typy jaskyniarov, ktorí chodia roky rokúce do jaskýň, poctivo kopú, merajú, fotia a vedú nekonečné rozhovory o možnom pokračovaní na tej alebo onej lokalite, ale ostávajú bez objavu. Sú v polohe večne čakajúceho ženícha na princeznú. Sú ochotní bozkať aj hnusnú ropuchu, len aby sa stal zázrak a oni boli pri objave. V Speleoklube Nicolaus je čakateľom na poriadny objav dnes už 50-ročný Pavel Procházka (16. 6. 1957).
Dobrý duch Jánskej doliny Podľa starých mongolských tradícií má každý významnejší horský priesmyk, križovatka ciest, hora, alebo rieka svojho ducha - ochrancu, ktorý vládne nad svojim teritóriom. Ak by sme toto preniesli do prostredia našich Karpát, tak jaskyniarsky duch Jánskej doliny je nám veľmi dobre…
Dňa 10, 09, 2006 sme sa vybrali v zložení P. Procházka a M. Danko na prieskum doliny Šuštiačka v Jánskej doline s cieľom nájsť a preskúmat Priepasťovú jaskyňu.
Vzhľadom na polohu jaskyne, ktorá sa nachádza v lesnom poraste bez viditeľných orientačných bodov sme boli vybavený výškomerom na hodinkách , bol síce nepresný ale na určenie približnej výšky postačujúci. Bez výškomeru by bol náš výlet určite neúspešný. Jaskyňu sme našli na naše prekvapenie pomerne rýchlo, prekvapilo nás polorozpadnutý prístrešok, (viac…)
Peter Vaněk, Martin Hurtaj
(Spravodaj sss 3/1998)
Začiatok tajomstva ponorných vôd v Jánskej doline sa začína ponorom P 1, kde sa ponára riečka Štiavnica, aby sa potom objavila o 105 m nižšie a 2400 m ďalej vo vyvieračke Hlboké. Ako a kadiaľ prekonáva túto vzdialenosť, to dodnes zostáva záhadou. Jediným známym miestom s podzemným tokom bola jaskyňa Sokolova (Pred Bystrou) v blízkosti spomínaného ponoru P 1 s krátkym úsekom aktívneho riečiska (viac…)