Warning: Declaration of QuietSkin::feedback($string) should be compatible with WP_Upgrader_Skin::feedback($string, ...$args) in /nfsmnt/hosting2_2/2/7/278b1658-7d23-42f9-8d73-1b64ec750def/sss.sk/sub/nicolaus/wp-content/plugins/ocean-extra/includes/wizard/classes/QuietSkin.php on line 12
Akcia v stanišovských jaskyniach • Speleoclub Nicolaus

Akcia v stanišovských jaskyniach V piatok večer sme navštívili (Ľ. Šrol a P. Holúbek) Malú Stanišovskú jaskyňu. Po niekoľkých mesiacoch čo sme tu neboli sa až tak moc nezmenilo. Našťastie je pomerne málo vody a tak prechádzame celé chodby Miloša Krna. Rozšírime jednu úžinu a z komína vytiahneme jednu skalu. Vidno tu dopredu asi 3,5 metra, ale je to veľmi úzke. Nič prevratné nás tu nenapadlo a tak ideme spať na chatu, kde je veľa piva a azda aj 2 litre pálenky, čo tu zanechali jaskyniari zo skupiny Zlatý kůň, priamo od Z. Juríka máme poverenie všetku ju vypiť.

Na zaciatok uvaríme víno, no miesto cukru však dáme sol. Nedá sa to pit, musíme to vyliat. Azda aj toto na nás tak zapôsobí, že ideme hned spat. Ráno nás budí P. Vanek a ten prinesie impulz do smutného rána, naleje nám z Karpatskej horkej, hned sa den rozveselí. Najskôr chceme exkurzne navštívit jaskynu Bránu v Podkove, no po stretnutí s N. Jermakovom meníme plány. Peter ide samotárcit do Brány, Nikolaj do Velkej Stanišovskej a ja s Lubom do Novej Stanišovskej. Ciel je koniec pri m. b. 270, co je chodba vedúca k povrchu. Pomaly sa cez všetky plazivky presúvame k cielu. Spomínam si ako sme tu krvopotne transportovali potápacský materiál pre Viktora Durceka do jazera v poschodí SPS. V Šrolovom dóme prejdeme cez Prepojku presných meracov do Zrúteného dómu. Je to skoro na výdych, hoci pred rokmi sme to prekopali na profil, ktorý sa dá prejst s batohom na pleci. Darmo voda robí svoje. Potom sa presunieme k sifónu Ventil. Cez krutú plazivku trochu bojujeme, trháme obidvaja kombinézy, ale prídeme až na koniec. Lubo, ktorý je síce nejaskyniar, ale rod má dobrý, ved Stano Šrol, objavitel Novej Stanišovskej jaskyne bol brat jeho starého otca si tu zapálil cigaretu. Je tu prievan, všetok dym je strhávaný do úžiny smerujúcej na sever. Zdá sa, že po nenárocnom kopaní by to mohlo pustit, no kedy budeme mat morál sa tu ešte vypravit. Veríme, že aj tadialto vedie cesta do Malej Stanišovskej, ktorú hladajú pokrievkovci aj nováckovci. Na konci som si všimol stabilizovaný meracský bod, kde bol dátum 6. 1. 1996. Doma v zápisníku som si našiel, že tieto priestory sme merali s P. Magdolenom a L. Slivom. Veru ani si neviem predstavit niekoho iného pôsobit v týchto hrozných tesninách. Cesta spät je o cosi veselšia, ale aj tak trvá asi 2 hodiny. Vo Vodnej pukline stretávame Nikolaja, ktorý prišiel za nami zo Stanišovskej jaskyne. Ešte sa s ním vrátim k Chodbe utrpenia aby aspon trochu videl jaskynu. Na chate varíme caj a cakáme na brata Veneka, ktorý sa vrátil zo samotárcenia v okolí Podkovy. Má zaujímavé poznatky, ktoré verím že zúrocí v dalšej praxi. Pri ceste spät sú vrátené klúce od chaty P. Procházkovi, ktorý má stále zapuchnutý prst zlomený dna 17. 11. 2008 v Zlomiskách. Pevne veríme, že jaskyniarska sezóna v Liptovskom Jáne sa už na tejto akcii naplno rozbehla…

Facebook komentár

Pridaj komentár

Zatvoriť menu
Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE