Z Jánskej doliny Víkendová akcia zacala 5. 12. na tradičných Mikulášskych trhoch, kde sme od súkromníka J. Kovácika z Brodzian kúpili s bratom Mišíkom sovu pre Janka Obucha. So Zdenkom Juríkom sme v nocných hodinách vyšli do Stanišovskej chaty. Zakúrili sme v piecke, zacali vecerat, ked sme dostali návštevu z Demänovskej doliny, J. Dzúra, ktorý nám priniesol teplo domova. Ráno okolo 9.00 prichádza Nikolaj Jermakov, ktorý ide skúmat Stanišovskú jaskynu. My ideme so Z. Juríkom po márnom čakaní na Miška Danka do Zlomísk.

Už v Stanišovskej dolinke je zrejmé, že akcia to bude zaujímavá. Tecie tu priamo pod chatou azda 30 sekundových litrov vody, co si teda ešte nepamätám. Aj Šinova sonda hltala azda 15 sekundových litrov, stojí za úvahu obnovit tu výkopové práce. V Zlomiskách voda kvapkala a tiekla aj silnými prúdmi všade, pár miest máme aj poznacených na prípadný prieskum. No v Jancových chodbách je tok na stabilnej úrovni. Zacneme tu merat, no blato nás po chvíli odradí. Tak zacíname objavovat. Zdenko prvý odvaluje skaly z celby a podáva mi ich. Jedna, moc jej do 100 kg nechýba nám mojou neopatrnostou padne do plazivky ktorou sme prišli. Chvílu nás obchádza strach, Zdenko aj chváli Dávida (nie zo strachu pred dlhodobým pobytom v podzemí), ale s cakanom ju rozbijeme a dáme na poriadok. Po tom co Zdenko urobil cestu, nastupujem dopredu ja. Blato už zmizlo, je iba cistý štrk a skala, nepríjemná robota, lebo voda vteká poza golier pod kombinézu do cižiem. No po chvíli beznádeje sa ukáže otvor, zdá sa, že dnes sa nezastavíme. Vyjdeme v sienke vysokej azda 3 metre, je tu vela netopierích exkrementov, ale zjavného pokracovania veru niet. Voda vyteká z pukliny šírky pár centimetrov a plazivka koncí po pár metroch úplným zasedimentovaním profilu. Tak pekná to odmena, ale ved roky sme sa v Zlomiskách iného nedockali… Vecer pri umývaní v Nadinej studnicke bilancujeme. Nohavice sú také zablatené a roztrhané že ich je škoda prat, nepomohol ani zlepšovák-legíny brata Vaneka, aj Zdenkove montérky-podkombinéza sú pekne špinavé. Vecer v piecke praská, rozoberáme problémy sveta dlho do noci. Ráno sa rozkývame až okolo obeda. Navštívime lokalitu nad Stanišovskou jaskynou, ktorú sme kiopali s M. Sovom a prejdeme krásny úsek planiny Smrekovice, ktorá velmi pripomína Ohnište. Je viac ako zrejmé, že sa tu ukrýva vchod do zaujímavých jaskýn, len ich nájst. Je tu aj kalište zveri, neklamný znak podla Silvoša, že je tu ten správny otvor. Vecer se v Liptovsakom Jáne zastavíme pri bratovi Procházkovi, ktorý trpí a preliecuje zlomený palec a rozmýšla ako by si ho chránil pred nárazmi, vhodné sa mu zdá chránitko používané domorodcami v dalekej Oceánii. Ešte sa zúcastníme schôdze esperantistov, kde pôsobíme urcite zmordovane, lebo J. Vajs nás prepúšta domov ešte pred jej skoncením. A vecer opät zacína bežná každodenná rutina. Už aby bol piatok s Demänovcami…

Facebook komentár

Pridaj komentár

Close Menu
Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE