V roku 2019 pôsobilo v speleoklube 40 jaskyniarov ktorý uskutočnili na Slovensku 180 akcií z ktorých napísali 164technických denníkov. Na Slovenku sa nám podarilo objaviť 94 metrov nových priestorov a zamerať 210 metrov v podzemí. V zahraničí sa objavilo 60 metrov nových priestorov a zameralo 20 metrov. Výsledky našej práce sme prezentovali v periodikách doma a aj v zahraničí, mali sme niekoľko vystúpení v celoslovenských televíznych a rozhlasových reláciách.

Jánska dolina

V Jánskej doline sa vďaka pracovníkom Malej Stanišovskej jaskyne uskutočnilo 16 pracovných akcií v jaskyni Pivnica, ktorej sa okrem hlavných organizátorov I. Staníka a P. Procházku zúčastnilo ďalších 11 jaskyniarov. Jej cieľom je overiť jej možné pokračovanie a vyriešiť aj prípadné spojenie so Stanišovskou jaskyňou. Postúpilo sa tu kopaním a kratšími postupmi o 25 metrov dopredu.

 V Novej Stanišovskej jaskyni sme uskutočnili v januári počas minimálnych vodných stavov v Laučíkovej sieni 4 pracovné akcie, kde sme sa snažili postúpiť po vodnom toku do očakávaných voľných priestorov. Februárová akcia sa tu už neuskutočnila pre zaplavenú Vodnú puklinu. 

 V Jaskyni zlomísk sme opravili poškodený uzáver a inštalovali pevný oceľový rebrík v Bakuninovom komíne. Na Južnom konci sme postúpili asi o 7 metrov. Medzi voľnými blokmi sme tu v piesku zaregistrovali prievan, ktorý je vodítkom pri kopaní.

 Na lokalite Viecha sme sa snažili overiť jej genézu. Pri kopaní sme našli kosti menších stavovcov. J. Obuch určil že pochádzajú z pleistocénnych zvierat (9 ks snežné kury Lagopus lagopus a 4 ks Lagopus muta, 1 ks mladý hlucháň Tetrao urogalus a z tundrových druhov tiež 1 ks bojovník bahenný Philomachus pugnax a 1 hvizdák Numenius phaeopus, 4 ks snežné zajace Lepus timidus, 1 ks hranostaj  Mustela erminea a 1 hryzec Arvicola amphibius). Kvôli možnej existencii pozostatkov človeka sme tu prizvali archeológa a sondážne práce dočasne prerušili.

 Do Veľkej ľadovej priepasti na Ohništi sme inštalovali dataloger  cieľom zistiť priebeh teploty. V roku 2020 plánujeme na krátky čas otvoriť počas teplého obdobia Silvošovu dieru a pozorovať tu zmenu teploty. Ak by sa dokázala súvislosť otvorenia vzduchotesne uzavretej Silvošovej diery s teplotou vo Veľkej ľadovej priepasti, tak by sme nepriamo dokázali existenciu rozsiahleho jaskynného systému v masíve Ohnišťa.

 V spolupráci s jaskyniarmi z klubov Turiec a Liptovský Mikuláš sme čerpali kaskádovým spôsobom (2 čerpadlá) vodu z Občasnej vyvieračke v Čiernej dolinke. Nebola však minimálna hladina a postup nebol aj napriek 18 hodín dlhému čerpaniu prakticky žiadny.

 V Jaskyni zlomísk sme odobrali vzorky 5 vzoriek vôd na analýzu vo Vodárenskej spoločnosti (Večný dážď 1, 2; tok z Medvedej jaskyne, Biele jazero, koncové jazero v oblasti bivaku v starej časti jaskyne).

Demänovská dolina

Jaskyni  s oknom v dolinke Vyvieranie  sme uskutočnili 5 pracovných akcií v rámci expedície Demänovská dolina. Vyvrátili sme fámu o silnom prievane na tejto lokalite, pretože výkopovými prácami sme zistili, že riečne sedimenty tu siahajú úplne k stropu. Odkryli sme tu pekný sedimentačný profil vysoký 2 metre. V Jaskyni mieru sme po krátkom úsilí prenikli do chodby pretekanej vodným tokom pri Kozube. Rozšírili sme tu úžinu a čakáme na nízky vodný tav, aby sme tieto priestory mohli zamerať a pokúsili sa plaziť v nepríjemnej úzkej chodbe pretekanej vodou ďalej. Sú aj myšlienky vybudovať tu hrádzu a na dobu prieskumu obmedziť tu vtekajúci potok.

 V letnom období sme sa snažili dokázať komunikáciu medzi Jaskyňu v Malom Sokole a Dračou jaskyňou v Sokole. Bohužiaľ naše predpoklady neboli dokázané.

 V závere roku sme sa zúčastnili akcie demänovkých jaskyniarov na lokalite Studený dych, kde sa po prekonaní úžiny objavilo niekoľko desiatok nových metrov.

 V spolupráci s jaskyniarmi pôsobiacimi v Demänovskej doline sme odobrali vzorky 4 vôd na analýzu vo Vodárenskej spoločnosti z Jaskyne slobody. Jedna sa dobrala z vodného toku v Zabudnutých chodbách a tri boli skapové v oblasti Hlbokého dómu.

Čierny Váh

Na náročnej lokalite Slepé mosty z hľadiska počtu osôb sme uskutočnili v spolupráci  najmä s poľskými a českými jaskyniarmi 4 akcie. Postúpili sme tu približne o 2 metre hlbšie. Na optimálne kopanie bez medziskládky je tu potrebných až 12 jaskyniarov.

 Posledný deň v roku sme navštívili Mraznianske skaly na hranici Svarínskej doliny a Nižného Chmelienca. Nič zaujímavé sme v tu v početných karbonátových bralách nenašli.

 V Kozích chrbtoch v masíve Turkovej (1179 m n. m) presne oproti doline Nižný Chmelienec sme našli viac freatických kanálov a prievanových miest. V jednom z nich sme sondovali a postúpili dopredu asi 8 metrov. Tento objav sme priblížili prostredníctvom RTVS širokej verejnosti. Tomuto pozoruhodnému miestu s výskytom početných krasových javov sa chceme v budúcnosti venovať bližšie.

 V suťovisku s prievanom pod Veľkým bokom sme našli po komplikáciách zakopaný dataloger, ktorým sme sa snažili zistiť vlastnosti  teplého vzduchu ktorý tu v zimnom období vystupuje. Výsledky nevieme jednoznačne interpretovať, ale pravdepodobne nejde o perspektívne miesto na prípadné výkopové práce.

 V masíve Mnícha nad Kráľovou Lehotou sme uskutočnili 3 akcie na lokalizáciu jaskyne o ktorej nás informoval miestny nadšenec F. Bizub. Lokalitu sme našli, no ide iba o koróznu jaskynku bez možnosti ďalšieho pokrašovania.

 V dolinke Žerucha sme uskutočnili viac akcií v ponore a jeho okolí. Kopaním a objavom sme tu postúpili o 10 metrov. V ďalšom postupe nás zastavila úžina a  prievan vanúci do stúpajúceho závalu. V Jaskyni v Žeruche sme hľadali pokračovanie prievanu a podarilo sa nám tu vykopať druhý vchod ktorý zjednoduší prieskum lokality. Uskutočnili sme tu 4 hydrologické merania s využitím konduktometra za účelom zistiť viac informácií o ponorných vodách a vyvieračke. Zistili sme, že voda z ponoru vyteká vo vývere za 8 hodín a dokázali sme aj komunikáciu vody zo Studničky lásky ktorá sa ponára v oblasti Klenovej do podzemia a po 700 metroch podzemného toku vyviera vo vývere v Žeruche.

 V oblasti Klenovej a Rakytovej vo Svarínskej doline sme zaregistrovali nové jaskyne. Najzaujímavejšia z nich má prievan, riečny charakter a dĺžku okolo 20 metrov. Našli sme tu veľkú lebku medveďa hnedého, ktorú sme odovzdali paleontológovi SMOPaJ.

Iné lokality

Najväčšie pracovné úsilie SK Nicolaus v úzkej spolupráci s OS Liptovský Mikuláš a Ružomberok sa vynaložilo v Hrádockej jaskyni na hrade v Liptovskom Hrádku. Počas piatkových poobedných aktivít sme tu postúpili dopredu v ťažkých podmienkach o 10 metrov. Vykopali sme tu nový vchod, ktorý podstatne zjednodušil transport materiálu. Pri výkopových prácach sme úzko spolupracovali s majiteľkou hradu (D. Machová), Pamiatkovým úradom v Žiline (M. Furman), paleontológom (T. Čeklovký) a archeologičkou (Z. Šimková) SMOPaJ. Našli a tu okrem črepov a bežných kostí domácich zvierat aj zaujímavé nálezy (hracia kocka z kosti, rímska minca, lebka bobra, šupina z ryby…). Vykopaný materiál je vytriedený, umytý a pripravený na komplexné spracovanie.

V oblasti Grúňa, Brtkovičnej dolinky, Bukovice, Skaličnej a Volovej dolinky vykonával povrchový prieskum P. Laučík. Zaregistroval tu zaujímavé závrty a do Národnej databázy jaskýň pribudlo niekoľko kratších jaskýň rozličnej genézy. Prieskum tejto oblasti sa plánuje aj v budúcnosti.  

 V Komorníckej doline sme  s jaskyniarmi z OS Ružomberok pôsobili v jaskyniach v oblasti brál Čatná a Mladucha. Poznatky sme spolu s J. Obuchom, ktorý tu skúmal vývržky sov a geológom J. Littvom publikovali v periodiku Slovenský kras.

 V Zemianskej doline sme s jaskyniarmi z OS Ružomberok a miestnym občanom B. Dvorským pracovali na vyčistení Jaskyne pod skalnou bránou.

 V masíve Konislava nad Liptovskými Matiašovcami sme pozorovali zimné prievany, podobne ako aj na známej lokalite na Červenci v Západných Tatrách.

 Podľa informácie P. Bartíka sme v k. ú. Devičie v geomorfologickom celku Krupinská planina zaregistrovali, preskúmali a zamerali Jaskyňu na Rovni vytvorenú vo vulkanických horninách. Jej celková dĺžka dosiahla 54 metrov. Je znečistená komunálnym odpadom. Tento stav sme nahlásili kompetentným orgánom. Neúspešne sme tu hľadali tesný otvor do podzemia a navštívili historické pivnice vykopané v poddajných vulkanických horninách

 Navštívili sme lokalitu Kešeľova diera pri Vernári, kde sme pozorovali zanesenie tohto pozoruhodného krasového javu po povodni.

 Na základe informácie M. Oravca z Liptovského Trnovca sme v oblasti nad sedlom Holica na hranice Oravy a Liptova v masíve Sivého vrchu zaregistrovali dva pozoruhodné previsy, jeden meander a brloh. Ide o pozoruhodnú oblasť, kde a speleologickému prieskumu doteraz nevenovala dostatočná pozornosť.

 S majiteľom poľnohospodárskeho družstva vo Východnej z Hong-Kongu sme navštívili krasové javy  nachádzajúce a na jeho pozemku.

 V masíve Baranca v Západných Tatrách sme v oblasti Kolkovej hľadali banské diela. Kalamita však spôsobila značné problémy v pohybe po tomto teréne a našli sme tu iba gravitačnú jaskyňu s dokumentačnou hodnotou. 

 V Bocianskej doline sme odobrali vzorku vody z prameňa Žila. Cieľom rozboru vo Vodárenskej spoločnosti bolo zistiť či ide o vyvieračku z neďalekého  krasového územia.

Spolupráca

V Kameňanoch sme v roku 2019 uskutočnili v spolupráci s jaskyniarmi z Drienky, Rimavskej Soboty a Ružomberka uskutočnili 4 pracovné akcie. Po vyčerpaní sifónu v jaskyni Čurgó sme objavili cca 30 metrov nových priestorov, ktoré sa končia tesnou úžinou, ktorá sa dá prekonať tenším jaskyniarom. V prieskume treba pokračovať v suchom období.

 Dve akcie sme uskutočnili v spolupráci s jaskyniarmi z Chočských vrchov na otváraní nového vchodu do horných poschodí Prosieckej jaskyne. V masíve Prosečného sme neúspešne hľadali podzemnú lokalitu kde sa poľovníkovi stratil pes.

 Jaskyniarom z Liptovského Mikuláša sme pomohli pri práci v Ponore na Muroch vo Važeckom krase.

 V spolupráci s jaskyniarmi z Brezna, Demänovskej doliny a Drienky sme pracovali v koncovom závale s prievanom v Márnikovej jaskyni. Postúpili sme tu asi o 3 metre.

S jaskyniarmi zo SK Drienka sme pracovali na lokalite v geologickej prieskumnej štôlni na Hornom vrchu

 S jaskyniarmi z klubu Cassovia sme spolupracovali pri osadení pamätnej tabule českým jaskyniarom v Jasovskej jaskyni.

 S I. Demovičom sme spolupracovali pri dokumentácii krasových javov v oblasti Hlohovca. Týchto aktivít sa zúčastnil aj redaktor a fotograf týždenníka Plus 7 dní, ktorí o tom urobili reportáž.

 Z iniciatívy J. Vajsa sme v dňoch 17. – 19. mája spolupodieľali s I. Demovičom na stretnutí jaskynných veteránov v Dobovodskom krase, kde sa  sondovalo v Jaskyni pod Vrátnom a exkurzne sa navštívilo viac lokalít v okolí.  

 Spolupracovali sme s jaskyniarmi z UPJŠ na jednej akcii pri prieskume jaskyne Domica.

 Na základe rady J. Obucha sme navštívili Horšiansku dolinu, kde sme plánovali lokalizovať nekrasové jaskyne, no bohužiaľ nedostatok času nám zabránil v hľadaní. 

 V spolupráci s jaskyniarmi z Bratislavy a Ružomberka sme pracovali počas jaskyniarskeho týždňa a jednej akcie na rozširovaní úžiny v Jaskyni starých objaviteľov v Belanských Tatrách.

 V spolupráci s jaskyniarmi z Červených vrchov sme uskutočnili dve akcie na postup v Žabej studni pod Tromi studničkami v Podtatranskej kotline, zúčastnili sme sa pozorovania prievanov na novej lokalite vysoko nad Malužinskou jaskyňou a navštívili sme závrty a vývery v masíve Surového hrádku na Podbanskom.

 V spolupráci s jaskyniarmi z Turca sme pôsobili pri kopaní na dne v Priepasti pod Ostrou vo Veľkej Fatre.

 Zúčastnili sme sa spolu s demänovskými jaskyniarmi akcie čachtických jaskyniarov na dokumentácii Jaskyne v Prepadlíku v sprašochv katastrálnom území  Nového Mesta nad Váhom. V tejto oblasti sme upozornili starostov obcí na existenciu nelegálnej skládky v tejto oblasti.

 V spolupráci s jaskyniarmi z Ružomberka a Speleo Turiec sme exkurzne navštívili krasovú tiesňavu Hučiaky pod Salatínom a pomocou jednolanovej techniky sme preskúmali bralo pri Malej gotickej jaskyni s menšou jaskynkou vytvorenou na tektonickej poruche.

 V závere roku sme sa v spolupráci s jaskyniarmi z Turca pokúsili kopať v jaskyni Suchá 3 v Belianskej doline, no dopadlo to fiaskom.

Práca  deťmi

Počas roku 2019 sme uskutočnili 6 podujatí pre 142 detí a ich rodičov. S deťmi zo škôl v Liptovskom Jáne, Hybiach, Bobrovci a Liptovskom Mikuláši sme v zimnom období (február a marec) navštívili 2 x Kostolníkovu dolinku v doline Bielo v Jánskej doline. Týchto dvoch podujatí sa zúčastnilo 30 osôb. Počas letného obdobia sme opäť uskutočnili4 akcie ktorých sa zúčastnilo 110 detí a dospelých. 

Zahraničie

Zúčastnili sme sa stretnutia Českej speleologickej spoločnosti Speleofórum v obci Sloup. V spolupráci so skupinami Drienka a Ružomberk sme v Moravskom krase sondovali v Diere nad Studenou v oblasti pri jaskyni Balcarka. Zúčastnili sme sa aj expedície slovenských jaskyniarov do Macedónska a na ruský ostrov Sachalin, kde sme zanechali v podzemí dataloger merajúci teplotu po ktorý sa chceme v roku 2021 vrátiť.Spolu s jaskyniarmi z Bratislavy a Ružomberka sme sa na veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky v Bratislave zúčastnili recepcie pri príležitosti 70. výročia jej založenia, kde bol člen nášho klubu ocenený za esej ktorú napísal z poznatkov získaných na cestách za jaskyňami v provinciách  Sin-ťiang (1996) a Jϋn-nan (1997-8).  V prosinci roku 2019 navštívila lávovou jeskyni Cueva Honda de Güímar (Tenerife, Španělsko) čtyřčlenná skupina ve složení Jaroslav Šanda (OS Nicolaus), Petra Holubcová (ZO ČSS Babická), Ľubica Luhová (OS Liptovský Mikuláš) a Ján Marek (OS Dubnica nad Váhom). Lávová jeskyně tvořená jedinou tunelovitou chodbou o výšce až 7 metrů a šířce až 4 metry. Vstupní propast hluboká 8 metrů vzniklá vyřícením stropní lávové krusty se používá jako skládka uhynulých oslů.

Nasledujúci článokRead more articles