V roku 2020 pôsobilo v speleoklube 32 jaskyniarov ktorí uskutočnili na Slovensku minimálne 227 akcií, z ktorých napísali 210 technických denníkov. Na Slovenku sa nám podarilo objaviť 886 metrov nových priestorov a zamerať 1448 metrov v podzemí. Výsledky našej práce sme prezentovali v periodikách doma aj v zahraničí, mali sme niekoľko vystúpení v celoslovenských televíznych a rozhlasových reláciách.
Jánska dolina
V Jánskej doline sa vďaka pracovníkom Malej Stanišovskej jaskyne opäť pokračovalo v sondovaní v jaskyni Pivnica. Uskutočnilo sa 17 akcií, počas ktorých sa vykopalo a vytiahlo 767 vaničiek.
V Jaskyni zlomísk sa v spolupráci s členmi OS Liptovský Mikuláš uskutočnili 3 akcie pri sondovaní v závale na Južnom konci, kde sa dosiahol čiastkový postup. Vanie tu síce prievan zdola, rozsiahly zával však visí zhora a je dilema čo ďalej. M. Danko inicioval čerpanie sifónu v stúpajúcej vetve. Túto aktivitu dokončili M. Vrbičan a Z. Jurík. Sifón vyčerpali, no po pár metroch ich zastavila ďalšia prekážka.
V Samovej diere nad horárňou Predbystrá sa podarilo v spolupráci s jaskyniarmi z Čachtíc, Ružomberka, Liptovského Mikuláša, Turca, Demänovskej doliny a Červených vrchov objaviť významné pokračovanie v dĺžke cez 700 metrov. Lokalita je bez výrazného prievanu a jej dokumentácia a hľadanie ďalšieho pokračovania sa bude vykonávať v roku 2021.
V letných mesiacoch sa otvorila vzduchotesne zatvorená jaskyňa Silvošova diera a pomocou datalogeru, umiestneného vo Veľkej ľadovej priepasti na Ohništi sa skúmala možná súvislosť medzi objavom tejto jaskyne a úbytkom ľadu. Naša hypotéza o vzdušnej komunikácii medzi týmito podzemnými priestormi sa meraním teploty nepotvrdila.
V Horizontálnej ľadovej sonde pod Starou Poľanou sme sledovali datalogerom zimné prúdenie vzduchu.
Na zimnú sezónu 2020-21 sme umiestnili dataloger merajúci teplotu do jaskyne Barania smrť, ktorej vchod sa nachádza v severných svahoch masívu Slemä. Pri zostupe od Lievikovej jaskyne v blízkosti tejto lokality našiel Peter Sliačan 3 metre hlbokú priepasť, ktorej sme dali názov Nečakané prekvapenie.
V Jaskyni za Kancľom sme uskutočnili jednu exkurznú akciu a sprevádzali sme tu P. Hericha, ktorý sa v tejto lokalite, Horných zlomiskách a Kanálovej jaskyni venoval zimujúcemu hmyzu.
Z iniciatívy D. Jančoviča sme lokalizovali medvedí brloh v masíve Slemä, navštívili tu veľký previs a uskutočnili dve výkopové akcie v Lievikovej jaskyni. Dušan bol v tejto oblasti aj iniciátor skúmania jaskyne Zdychalovo 2. V spolupráci s jaskyniarmi z Ružomberka, L. Mikuláša, Čachtíc a Malej Fatry, ktorí alepôsobia vo Veľkej Fatre, sa podarilo objaviť asi 30 metrov nových priestorov.
V oblasti dolinky Obertovica, ktorá sa nachádza severne od Stanišovskej dolinky, sme zdokumentovali niekoľko menších jaskýň.
Z iniciatívy D. Jančoviča sme v spolupráci s OS Ružomberok a L. Mikuláš uskutočnili tri povrchové akcie do Hlbokej dolinky, kde sme zaregistrovali niekoľko menších lokalít. Najdlhšia z nich mala riečny charakter a dĺžku 10 metrov. Informácie o nej sme odoslali jaskyniarom pôsobiacim na Krakovej holi, aby posúdili prípadný súvis so Starým hradom.
Pre starostu a pracovníkov Obecného úradu v Jánskej doline sme zorganizovali exkurziu do Stanišovskej jaskyne.
Márne sme čakali na pokles vôd v Občasnej vyvieračke v Čiernej dolinke, aby sme mohli zopakovať čerpací pokus s kaskádou dvoch čerpadiel.
Pri dokumentácii krasových javov vrchu Petina boli uskutočnené 3 akcie.
Pokračovali sme v počítaní hibernujúcich netopierov v Medvedej jaskyni a ich následnej kontroly počas jarného obdobia.
Aj touto cestou by sme sa chceli poďakovať majiteľom UPS Hybe a Liptovský Peter za ústretovosť a spoluprácu.
Demänovská dolina
Naše pôsobenie v Demänovskej doline bolo oproti minulým rokom minimálne. Pomohli sme iba M. Prokopovi pri práci v Pustej jaskyni a s P. Herichom sme boli popozerať ponory na Lúčkach. Navštívili sme aj jaskyňu Okno a lokality v Malom Sokole.
Čierny Váh
Na lokalite Slepé mosty sme uskutočnili 4 akcie. Pomohli nám aj jaskyniari z Krakova, Prahy a Javoříčka. Lokalitu sme v spolupráci s OS Ružomberok aj zamerali, hĺbka výkopu tu dosiahla už 14 metrov.
V Jaskyni v Žeruche sme uskutočnili 28 pracovných akcií a objavili sme tu v ťažkých podmienkach na 4 x 75 metrov nových priestorov. Dosiahli sme tu miesto v hĺbke 12 metrov pod povrchovým tokom tečúcim rovnomennou dolinkou. Ju tu silný prievan komunikujúci z horným otvorom do podzemia. V oblasti kopal P. Vaněk povrchovú sondu na základe silného prievanu (spodný vchod). Našiel pri tom kosť, ktorú určil T. Čeklovský ako pozostatok zo zubra.
V jaskyni Klenová v Rakytovej doline sme uskutočnili 22 pracovných akcií. Vykopali sme tu kostrové pozostatky niekoľkých jedincov medveďa hnedého a postúpili sme dopredu asi o 6 metrov. V letnom období sme dokázali prievanovú komunikáciu medzi touto lokalitou a podzemnými priestormi v Jaskyni v Žeruche. Aj tento experiment nás utvrdil v tom, že táto zabudnutá krasová oblasť určite skrýva rozsiahly jaskynný systém. Aj preto sme navštívili Malužinskú dolinu, kde sme v oblasti okolo Škarkétky zaregistrovali tri nové jaskyne a veríme, že táto oblasť súvisí s lokalitami na Klenovej a v Žeruche. O oblasť javí záujem aj hydrológ S. Klaučo, ktorý tu plánuje vykonať hydrologický prieskum ako náhle to prírodné a spoločenské podmienky umožnia. Aj touto cestou by sme sa chceli poďakovať pracovníkom lesnej správy Malužiná za ústretovosť a spoluprácu.
V oblasti sme uskutočnili viac povrchových akcií na lokalizáciu krasových javov (Milkovo, Cianová dolinka), no bez významnejších zistení, našli sme iba kratšie jaskyne. Kras v Starej doline je pozoruhodný aj ponormi dvoch výrazných tokov v dolinkách ku ktorým nepoznáme výver vôd.
Iné lokality
Najväčšie pracovné úsilie SK Nicolaus v úzkej spolupráci s OS Liptovský Mikuláš a Ružomberok sa opäť vynaložilo v Hrádockej jaskyni na hrade v Liptovskom Hrádku. Zvyčajné, najmä spoločenské piatkové poobedné aktivity sme zamenili za krátke, sčasti individuálne akcie, ktorých sme tu uskutočnili 37. Postup však bol minimálny, najmä kvôli ťažkým prírodným podmienkam.
Exkurzne sme navštívili Kaňon Hybice a sondu J. Šmolla v oblasti Drnajky.
Na západných svahoch Poludnice v Iľanovskej doline v lokalite Banková boli zdokumentované dve nové jaskyne.
V Priepasti v Grúni sme uskutočnili v spolupráci s OS Liptovský Mikuláš iba dve akcie na postup v tesnom meandri zvanom Duva. Za prekážkou je vertikálny priestor s ozvenou a zvukom kvapkajúcej vody vo väčšej sienke.
Z iniciatívy D. Jančoviča sme pôsobili aj v oblasti Kujková (Kolková) pri Borovej Sihoti. Zaregistrovali sme tu nové jaskyne, závrt a žulové okruhliaky z Váhu, ktoré pravdepodobne slúžili v minulosti pri obrane hradiska pred nepriateľom.
P. Laučík sa zaoberal jaskyňami Skaličnej dolinky, kde meral v novoregistrovaných lokalitách zimný priebeh teplôt. V masíve Bukovice a Brtkovice za Liptovskou Porúbkou overoval opakovanými povrchovými akciami perspektívu viacerých krasových jám zistených lidarovými snímkami. Závrty ležia na styku krasu a nekrasu, pravdepodobne viaceré hydrologicky súvisia so známymi jaskyňami a dôležitými vodnými zdrojmi. Overoval taktiež existenciu krasových jám na Suchom Hrádku v Západných Tatrách. V oboch spomínaných lokalitách sa závrty nachádzajú na styku krasového a nekrasového podložia a našli by sa medzi nimi aj zaujímavé lokality vhodné na sondovanie. V závrte na Celinách pri Liptovskom Petre zistil novovzniknutú hlinenú dutinu po prievale jarných vôd. Voda sa tu dnes ponára na inom mieste než bola jaskyniarska sonda v 90. rokoch 20. storočia.
S Jarom Teplickým z OS Červené vrchy sme uskutočnili niekoľko akcií v Ružiakovom závoze a v jeho okolí v údolí Bieleho Váhu. Zamerali sme tu Hybskú jaskyňu v dĺžke 20 metrov a v jej blízkosti pozorovali občasný výver vôd.
V Kvačanoch sme v oblasti zvanej Jamník hľadali podľa rád miestneho obyvateľa pána Slotku jaskyne, zaregistrovali sme tu dve lokality riečneho pôvodu. Potešila nás najmä skutočnosť, že sa tu dá ďalej pôsobiť.
Na základe informácie M. Oravca z Liptovského Trnovca sme pokračovali v prieskume oblasti nad sedlom Holica na hranici Oravy a Liptova v masíve Sivého vrchu. Iba 6 ročný chlapec Filip Mišík, ktorý sa zúčastnil nášho prieskumu, tu našiel vchod do 6 metrov hlbokej priepasti, na dne ktorej sme našli viacero kostí. Pre túto nezvyčajnú okolnosť objavu sme lokalitu nazvali Filipova priepasť. Pomedzi skaly tu vidno ďalšie pokračovanie.
Na základe iniciatívy P. Staníka sme s pracovníkom TANAP-u J. Mikušom navštívili miesto s hučaním pri kameňolome v Bobrovci. Sondovaním sme tu postúpili asi o meter a z diery začala vytekať voda s výdatnosťou rádovo dl.s-1. Ide o zaujímavú lokalitu s akou sme sa ešte v speleologickej praxi nestretli. Pod touto lokalitou sme v oblasti zvanej Farské preskúmali na základe informácie M. Oravca krátke sufózne jaskyne.
V zimnom období sme spolu s členom OS L. Mikuláš Z. Juríkom navštívili Dieru v Žiarskom sedle v Západných Tatrách. Pre množstvo snehu sme nedokázali identifikovať existenciu prievanu.
V Horšianskej doline pri Leviciach sme s J. Obuchom zo skupiny Speleo Turiec navštívili a preskúmali na základe podnetu Slavomíra Malíka pozoruhodnú lávovú jaskyňu s názvom Gregorova diera a kratšie lokality v jej okolí. O tom ako vznikla nám nevedel objasniť ani geológ Ľ. Gaál, s ktorým sme lokalitu navštívili. Naopak pri lokalite Jaskyňa na Rovni nám vysvetlil bez zaváhania jej zaujímavý vulkanický pôvod.
Spolupráca
S M. Vrbičanom sme boli nápomocní jaskyniarom z Červených vrchov pri sondovaní v Žabej studni v rozsiahlej a málo preskúmanej krasovej oblasti pod Troma studničkami v Podtatranskej kotline.
Pri Kopernici sme v Kremnických vrchoch zamerali a preskúmali v spolupráci s miestnymi občanmi, pracovníkmi ŠOP SR a jaskyniarmi z OS Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Speleo Trnava dve rozsiahle rozsadlinové lokality s názvom Diery nad Pastorkom. Po entomologickom prieskume plánujeme výsledky prieskumu publikovať v odbornom periodiku.
V Suchej jaskyni č. 3 vo Veľkej Fatre sme pôsobili spolu s jaskyniarmi zo Speleo Turiec. Pošťastilo sa nám tu spolu prekonať zával a objaviť nové priestory, zúčastnili sme sa aj dokumentácie všetkých lokalít v závere Suchej doliny.
V Komorníckej doline sme s jaskyniarmi z OS Ružomberok pôsobili v tamojších jaskyniach. Bralo Čatná sme takmer celé zamerali povrchovým polygónovým ťahom s napojením na známe podzemné priestory. Lokalitu navštívil kvôli osteologickým výskumom aj J. Obuch. Vďaka obetavosti P. Magdolena sme komunikovali s profesorom P. Povincom z Katedra jadrovej fyziky a biofyziky UK, ktorý datoval kostru výra nájdenú v jaskyni Okno iS v Čatnej.Jej vek datovaný rádiouhlíkovou analýzou bol s 95 % pravdepodobnosťou v intervale rokov 1808-1922 cal AD a so 68 % pravdepodobnosťou na obdobie 1860 ± 30 rokov.
V spolupráci s jaskyniarmi z Chočských vrchov sme pracovne navštívili Prosiecku jaskyňu, kde sme kopali v koncovom pieskovom sifóne Sahara.
S členmi zo Speleoklubu Drienka, Šariš a OS Ružomberok sme pôsobili aj na lokalite Márnikova diera v Horehronskom podolí. V koncovom závale sme postúpili o 5 metrov. Na povrchu sme našli miesto s prievanom, ktoré pravdepodobne súvisí s koncovou úžinou. Nachádza sa v oblasti známeho ponoru vôd, ktorý dnes už neexistuje. Odhadujeme, že na prepojenie týchto dvoch miest je treba prekonať asi 100 metrov.
Spolupracovali sme s K. Kýškom pri jeho potápačskom pokuse v starej štôlni vo Svidovskej doline, kde dosiahol hĺbku 4 metre a zistil, že voda by sa dala z tejto lokality pomerne jednoducho vyčerpať a tak zistiť jej prípadné ďalšie pokračovanie.
S jaskyniarmi s OS Liptovský Mikuláš a Ružomberok sme pomáhali bratislavským jaskyniarom pri riešení problému v Jaskyni starých objaviteľov v Belanských Tatrách.
V spolupráci s jaskyniarmi zo Strážovských vrchov sme v zimnom období inštalovali v rozsadlinovej jaskyni v Slnečných skalách nad Rajeckými Teplicami v 60 metrovej hĺbke dataloger (1. 2. 2020 – 2. 8. 2020). Najvyššiu teplotu, až 8,8 °C
sme tu zamerali dňa 28. 6. 2020 o 7.00 ráno.
Navštívili sme Vlastimila Knapa v Liptovskej Tepličke, ktorý nám pomohol pri lokalizácii prameňov a s odberom vôd pre analýzy v Liptovskej vodárenskej spoločnosti.
Pomáhali sme pracovníkom SSJ pri dokumentácii starých chodníkov v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Práca s deťmi
Počas tohto zvláštneho roku sme uskutočnili 4 podujatia v rámci podujatia Jaskyniarske leto a jedno pre deti z tábora SMOPaJ. Spolu to bolo 212 detí s rodičmi. Navštívili sme Stanišovskú jaskyňu, Domicu, Španiu dolinu a Važecký kras. Podujatie po finančnej stránke zabezpečil P. Vaněk, Dobré služby a fy. Ikea.
Zahraničie
Jednému členovi speleoklubu sa podarilo v polovici septembra navštíviť Sardíniu, kde pomáhal počas piatich dní potápačom zo speleoklubu Speleodiver kopať na dne sondy Buko, kde sme postúpili iba o žalostných 50 centimetrov do hĺbky. V zborníku Sachalinského múzea nám vyšla spolu s miestnymi jaskyniarmi so Speleoklubu Sarmata členmi spriatelených skupín L. Mikuláš, Ružomberok a Červené vrchy práca s výsledkami našich výskumov v oblasti Pichtovoj a Pyramidnoj gory vo Východosachalinských horách: Литвинов И. В., Горбунов С. В.,Голубек П., Врбичан М., Кудла М., Очкаик Л., Юрик З. 2020. Исследования линзы известняков на Горе 251,7 в междуречьеручьев Елового и Пихтового в 2019 году. Вестник Сахалинского музея, 16, 4, Южно-Сахалинск, с. 21–33.
Z podkladov členov SK Nicolaus zostavil Peter Holúbek
