Východne od sútoku Bieleho a Čierneho Váhu sa nachádza v Kozích chrbtoch akási ostroha karbonátových hornín s plochou okolo 10 kilometrov štvorcových. Dĺžka je 6 a maximálna šírka 2 kilometre. Oblasti dominujú kóty Rígeľ (1009 m n. m.) a Petráňová (920 m n. m.). Územie je budované najmä sivými dolomitmi a podstatne menej dachsteinskými vápencami. Má typický krasový charakter, čiže dolinky sú bez vodných tokov, významné vývery vôd na povrchu neregistrujeme. Evidovaných je tu okrem jednej významnejšej podzemnej lokality zvanej Pivnica iba niekoľko menších jaskýň.
V 70. rokoch oblasť skúmali nadšenci združení okolo Jara Teplického, zvaného Pacho alebo Fiu-fiu. V tomto období sa tu stala takmer tragická príhoda, keď Jaro išiel na prieskum na najnižšie miesto jaskyne Pivnica sám. Oblečené mal montérky s trakmi, ktoré mu zavadzali pri výstupe cez tesnú úžinu, kde sa zasekol. Zostal sa tu trápiť od piatku večer do neskorej hodiny v nedeľu, keď sa mu podarilo dostať von na povrch a iba v pondelok ráno sa v zúboženom stave dostal do Kráľovej Lehoty.
V rokoch 1998 a 2000 sa tu z uskutočnil revízny prieskum a dokumentácia lokality. V našom Spravodaji3/2000 podáva J. Vajs o výsledkoch týchto aktivít aj krátku správu, kde udáva dĺžku jaskyne 99,26 metrov pri denivelácii 23 metrov. Na dlhšiu dobu jaskyňa ostala bez aktivít a pred pár rokmi tu pôsobili jaskyniari združení okolo J. Šmolla. V podzemí krátko pôsobili, rozšírili tu viac úžin, no žiadnej prekážke sa systematicky nevenovali. V posledný deň roku 2017 priestory za tesnou úžinou navštívili J. Szunyog, S. Szunyogová a T. a G. Majerníčkové. Bola to po rokoch pravdepodobne prvá návšteva dna Pivnice.
V marci tohto roku bola tuhá zima a tak sa dňa 5. marca hľadal náhradný jaskyniarsky program, keďže na Klenovú do Svarína nebola kvôli ľadu schodná cesta. Voľba padla na Pivnicu. Zaujali nás tu aj početné kosti drobných stavovcov a vo vstupnej klesajúcej chodbe kút, kde sme po odhodení niekoľkých skaliek a presvietení silnou baterkou cítili priestor a aj výmenu vzduchu. Kosti sme vyzbierali a obratom sme od J. Obucha dostali správu:
Okrem netopierov tam kuna navláčila aj zvonku cicavce, vtáky, žaby a jašterice. Prevažuje hraboš poľný Microtusarvalis, sú tam 4 druhy plchov, z nich Eliomys quercinussa už v súčasnosti na Liptove nevyskytuje. Rovnako tiež bielozúbka Crociduraleucodon a ryšavka Apodemus micropssúvisia s odlesnením a pasením v období Valašskej kolonizácie. Takže cela vzorka môže byť z obdobia pred 100 a viac rokmi podobne, ako hniezda výrov zo Starej doliny a z Malužinského okna.
Začali sme tušiť, že v podzemí sa môže skrývať aj väčšia jaskyňa, kde lovila kuna netopiere a preto dňa 19. marca sme tu uskutočnili väčšiu pracovnú akciu (M. Vrbičan, M. Kudla, P. Sliačan, D. Jančovič, M. Oravec a P. Holúbek). Po krátkom kopaní M. Vrbičan prenikol do menšej kaverny, kde už bolo jasné pokračovanie za 2 metre hlbokým stupňom. V jazierku sa tu našli kryogénne kryštály, určila ich M.Orvošová. P. Sliačan sa nechcel podieľať na kopaní, kde bol takmer zbytočný a sám išiel na dno za nepríjemnú úžinu, ktorú prekonal bez pomoci lana či rebríka. Uskutočnil tu základný prieskum, jedno miesto sa mu pozdávalo.
Po niekoľkých akciách sa prešlo na pracovisku vo vstupnej klesajúcej chodbe ďalej, objavila sa menšia sienka s objemom asi 15 m3. Z nej sa za úžinou črtal priestor, bolo tu cítiť prievan. Tak po zvyku J. Šmolla z Demänovskej doliny z roku 2004, keď zavolal členov spriatelených skupín na prieskum veľkého objavu v Demänovskej medvedej jaskyni, sme zavolali aj my jaskyniarov z okolia na objavné práce.
Dňa 17. apríla sme bohužiaľ bez neho a Gabiky chceli uskutočniť plánovaný objav v zložení: P. Pokrievka, J. Mišík, M. Kudla, P. Sliačan, M. Vrbičan, D. Jančovič, S. Szunyogová, J. Szunyog, F. Hanes, M. Prokop a P. Holúbek. Naše očakávanie sa však nenaplnilo a postup sa nekonal, iba sa prekonávala nepríjemná sintrovo-vápencová úžina zbíjačkou, vŕtačkou a kladivom. P. Sliačan sa s M. Vrbičanom vypravili opäť za extrémnu úžinu na prieskum. Prišli s tým, že našli síce puklinu, kde padajú skalky niekoľko sekúnd, ale M. Vrbičan smutno hneď dodal, tak ako ja pred rokmi, že tam už veru nepôjde, pretože je to nielen nepríjemné, ale aj nebezpečné.
Dňa 23. apríla na akcii, ktorej sa zúčastnilo viac jaskyniarov (J. Mišík, F. Mišík, M. Kudla, P. Sliačan, M. Vrbičan st., M. Vrbičan ml., Z. Jurík, Š. Jurík, I. Štepita, Ján Teplický, Jaro Teplický, L. Juhász, M.Regeš a P. Holúbek) sa opäť kopalo v nových objavoch. Až do rozmernej, vstupnej chodby sa vytiahlo asi 200 vedier sintrových úlomkov a hliny. P. Sliačan sa opäť sám a takmer nepozorovane vybral na dno za extrémnu úžinu. Na konci akcie sa vrátil so šťastným úsmevom, že sa mu podarilo preniknúť do rozsiahleho labyrintu nových chodieb.
Dňa 3. mája P. Vaněk a P. Holúbek zameriavajú prístup do nových častí cez nepríjemný zával, ktorý drží v dolomitovom piesku. Ten sa nepríjemne každým pohybom zosúva dolu a hrozí zapchatie tesného objavného otvoru. S úctou obdivujeme objaviteľa, ktorý tu sám pôsobil a aj napriek hrozbe prenikol do nových priestorov. Možno to bolo trochu nerozvážne, ale vrátil sa a priniesol nové poznatky, takže správne vyhodnotil vzniknutú situáciu a dobre sa rozhodol.
Po speleomítingu dňa 8. mája skupina jaskyniarov (M. Kudla, P. Sliačan, V.Ruček, B. Puček, P. Magdolen, R. Nevařil, R. Dočolomanský, M. Sova, L. Krčmárik a P. Holúbek) opäť postupovala v nových objavoch a sprístupnila cez nepríjemný zával vstup do problémových častí.
Dňa 21. mája zával stabilizujeme navŕtaním a zabetónovaním oceľových tyčí (P. Gažík, M. Kudla, P. Sliačan a P. Holúbek), čím pripravujeme jaskyňu na bezpečný prieskum a dokumentáciu. Do konca júla 2022 dosiahla jaskyňa dĺžku 509 metrov pri denivelácii medzi najvyšším a najnižším bodom 37 metrov. Jej priestory zamerali P. Holúbek, P. Herich, P. Vaněk, M. Zavřel, J. Teplický a M. Kudla. V ďalšom prieskume sa pokračuje, veríme že v útrobách krasu medzi Čiernym a Bielym Váhom ešte bude zaujímavé pokračovanie.
V objavenej sienke zo vstupnej klesajúcej chodby vidno priestor a na poslednej akcii dňa 30. júla Z. Jurík, J. Mišík, J. Psotka, M. Gaško a P. Holúbek postúpili opäť ďalej a meračsky prepojili Pivnicu s Líščou dierou. Na akcii v dňoch 13. a 14. augusta (Z. Jurík, M. Regeš, P. Kumičík, A. Richtáreková, S. Zagorski, W. Zagorska, J. Wolanin, P. Wegozynski, A. Kasinska) sme postúpili v nových objavoch zo vstupnej chodby a poľská jaskyniarka Judyta prešla pár metrov smerom do masívu cez extrémnu úžinu. Zastala pred úžinou, no ďalej vidno opäť voľný priestor…
Cestu do neznáma nám tu ukazuje pás čiernych exkrementov z netopiera. Veríme, že táto krátka správa o objave bude iba začiatkom systematického a komplexného poznávania neznámych priestorov v masíve kóty Rígeľ v chotári obce Hybe.
P. Holúbek, foto M. Novotňák a P. Holúbek
