V Krásach Slovenska 11/1974 bol uverejnený príspevok Mikuláša Erdösa s názvom Následky jednej prírodnej katastrofy v Slovenskom krase. Opisuje tam zmeny pod Sokoliou skalou v Zbojníckej jaskyni, ktoré spôsobila rozsiahla povodeň.
Tohtoročné sucho spôsobilo opačný extrém, bol zaznamenaný mimoriadny pokles hladiny v Občasnej vyvieračke v Čiernej dolinke. Ide o 110 metrov dlhú jaskyňu, ktorú v 70. rokoch minulého storočia začali skúmať jaskyniari pôsobiaci na Krakovej holi, na prelome storočí iniciatívu prebral SK Nicolaus.
Jej vchod sa nachádza v masíve Krakovej hole (1752 m n. m.) na styku žulového jadra Nízkych Tatier a vápencov. V tejto oblasti (Jánska, Iľanovská a Demänovská dolina) sú vytvorené stovky jaskýň so sumárnou dĺžkou presahujúcou 100 kilometrov. Občasná vyvieračka, ako to už jej názov naznačuje, je pozoruhodná tým, že počas topenia snehu, alebo po výdatnejších zrážkach z nej vyteká voda, ktorá dosahuje výdatnosť viac ako 200 litrov za sekundu.
Naopak v období sucha tu hladina vody klesá a zvykla sa zastaviť na úrovni 16 metrov pod vchodom. Počas dlhých rokov sme sa domnievali, že ide o hladinu podzemného potoka a ďalší postup je tu možný iba po čerpaní vody. Uskutočnili sme tu tri pokusy (SK Nicolaus, Speleo Turiec, Speleoklub Červené vrchy, OS Liptovský Mikuláš) preniknúť takto ďalej. Dosiahli sme zníženie hladiny a postup iba o niekoľko metrov dopredu, čiže veľa úsilia a málo výsledkov.
Tohtoročný suchý rok však spôsobil vyschnutie potoka v Čiernej dolinke, ktorý čiastočne napája počas povodní vodu vytekajúcu z Občasnej vyvieračky. Dňa 25. augusta 2022 sme zistili pokles hladiny asi o meter pod dovtedy známy minimálny stav a tak sme v dňoch 5. a 6. septembra zorganizovali prieskum jaskyne. Voda tu klesla medzitým ešte asi o meter a po jej vyčerpaní v objeme asi 300 litrov sme prenikli do stúpajúcej vetvy. Po 70. metroch bola opäť ukončená vodným sifónom, ktorý sa nezdal byť rozsiahly a dokonca medzi stropom jaskyne a hladinou vody bola niekoľkocentimetrová medzera. Na takúto prekážku sme už bohužiaľ neboli pripravení.
Prekvapivo sa potvrdila existencia suchých častí podľa prútikovania P. Pokrievku st., ktorý pred rokmi lokalitu navštívil a presne vytýčil smer teraz preskúmaných priestorov. Takže skepticizmus k bioindikačným metódam v speleológii nemusí byť vždy namieste!
V dlhodobo zatopených priestoroch sa nachádzajú aj 10 centimetrov hrubé sintrové platne, čiže v minulosti sa tieto chodby nemohli nachádzať trvalo pod vodnou hladinou. Zrážky, ktoré prišli po našom postupe ďalej znemožnili prístup do nových priestorov a tak sa tu náš ďalší postup zatiaľ zastavil. Uvidíme aké prekvapenie nám pripraví počasie v budúcnosti. Z hľadiska jej novej dĺžky, ktorá dosiahla 171 metrov ide síce o kratšiu lokalitu, no nachádza sa medzi Starým hradom a Jaskyňou zlomísk, čiže sa tu môže zrodiť prekvapenie…
Pre internet napísali a vykonali členovia SK Nicolaus OS L. Mikuláš
