Objavy v Samovej diere v Jánskej doline, alebo pozoruhodný príbeh spolupráce 12 oblastných skupín

Niekedy v marci roku 1989 sa vracal jaskyniar Dušan Jančovič z hľadania jeleních zhodov v okolí horárne Predbystrá na sútoku Bystrej a Štiavnice v Jánskej doline v Nízkych Tatrách. Sprevádzal ho poľovnícky pes, kokršpaniel Samo, ktorý sa už v pokročilej hodine na hranici šera a tmy stratil. Po chvíli sa objavil a na jeho chrbte pri pohladení mu Dušan zacítil mokrú srsť zmáčanú bielym plastickým sintrom. Bolo jasné, že sa obtieral o strop jaskyne. Následne Dušan našiel stúpajúcu lokalitu s dĺžkou 16 metrov, kde bol medvedí brloh. Lokalita síce mala riečny charakter, ale nebolo miesto kde by sa dalo logicky hľadať pokračovanie.

V novembri roku 2000 je preskúmal a zdokumentoval P. Holúbek a lokalita na pár rokov upadla do zabudnutia. Neďaleko sa nachádza previs Viecha, ktorý v roku 1997 zdokumentoval M. Hurtaj, J. Mikloš a P. Holúbek. Je to osídlená jaskyňa kde sa zaregistrovala v zadnej časti jaskyne v zime srieň. Kopalo sa tu a našli sa pri tom kosti drobných pleistocénnych zvierat. J. Obuch, ktorý kosti určoval, sa domnieva, že môže ísť o potravu paleolitického človeka, čiže lokalita je zaujímavá aj z archeologicského hľadiska.

Dňa 29. augusta v roku 2020 sme (D. Jančovič, P. Holúbek) lokalitu navštívili za účelom prehliadky medvedieho brlohu s odborníčkou na medvede Michaelou Skuban. Pri sústredení sa na hľadanie stôp po tomto tvorovi obývajúcom jaskyne sme si všimli na stenách v bielom sintri stopy pazúrov. Ich analýzou sme usúdili, že malé medvieďa sa skotúľalo do neznámych priestorov a jeho mať v snahe sa k nemu dostať v zúrivosti škriabala steny.

Túto teóriu sa dňa 17. októbra 2020 vypravila overiť skupina jaskyniarov z Čachtíc a Ružomberka (L. Kubičina, Z. Otruba, I. Beran, M. Kudla) pod vedením Dušana Jančoviča. Po pár minátach práce a odvalení väčšieho balvanu sa skutočne odkryla sienka s rozmermi 10 x 5 metrov, kde sa medvieďa mohlo skotúľať. Dĺžka jaskyne po zameraní dosiahla 52 metrov.

Po dvoch výkopových akciách na najnižšom mieste sa podarilo dňa 24. októbra 2020 D. Jančovičovi, Z. Juríkovi a P. Holúbekovi objaviť ďalších asi 200 metrov nových priestorov. Ide o vysoké meandre s množstvom žulových valúnov, čiže evidentne ide o riečnu jaskyňu vytvorenú ponornými tokmi prameniacimi v žulovej časti Nízkych Tatier. V hlavnom smere jaskyňa končila masívnou sintrovou prekážkou. Dôkladným prieskumom a prelezením všetkých úžin nad touto bariérou sme našli malý otvor cez ktorý bolo vidno ďalej. Nadšenec zo spriatelenej skupiny M. Vrbičan sa cez túto úžinu zvanú MKÚ (Mišova kľúčová úžina) dostal a zastali sme pred voľným pokračovaním s 12 metrov hlbokou priepasťou. Táto sa prekonala na akci dňa 5. novembra 2020 a dostali sme sa do trojrozmerného labyrintu chodieb, ktoré sme nepreskúmali.

Na nasledujúcej akcii dňa 12. novembra 2020 M. Vrbičan, Z. Jurík, M. Kudla, P. Procházka, P. Pokrievka ml., J. Šmoll, M. Prokop, D. Jančovič a P. Holúbek objavili asi 200 metrov nových priestorov. Nasledujúcim prieskumom a dokumentáciou (P. Magdolen, R. Nevařil, M. Vrbičan, J. Psotka, M. Miškov, M. Kudla, M. Danko, Z. Jurík, K. Kýška) sa postúpilo mierne dopredu a prieskum skončil v nepríjemných úžinách a hlinenom sifóne, ktorý vyzerá na dlhé kopanie. V najnižšom mieste bolo jazero, ktoré M. Vrbičan vyčerpal a dokázal že nejde o sifón.

Počas exkurzie na jaskyniarskom týždni konanom v Demänovskej doline v roku 2021 V. Ruček s M. Vrbičanom našli na dne odbočku s možným pokračovaním. Teraz v zimnom, mimoriadne suchom období sa tu objavil prievan, čiže je jasný smer ďalších výskumov.

Po apelovaní Z. Hochmutha aby uzrela mapa lokality svetlo sveta sme sa pousilovali a predkladáme ju verejnosti.

Dĺžka zameraných častí je 709 metrov, asi 30 metrov nepodstatných úžin je ešte nedomeraných, hĺbka je 52 metrov. Nádeje a očakávania máme, čo sa z toho potvrdí ukáže čas. K Jaskyni zlomísk je to vzdušnou čiarou asi kilometer, takže priestor na nové postupy by tu ešte mal byť.

Na prieskume a dokumentácii Samovej diery sa od roku 2020 podieľalo 11 skupín a klubov SSS (Nicolaus, Pracovná skupina Východ Komisia pre potápanie SSS, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Čachtice, Červené vrchy, Demänovská Dolina, Turiec, Drienka, Bratislava, Speleodiver, Strážovské vrchy), čiže po rokoch sa napĺňa jedno z posledných prianí Petra Hipmana: Musíme spájať aby sme mohli spoločne prekonávať náročné prekážky v podzemí.

Pre stránku SK Nicolaus napísal P. Holúbek, foto L. Kubičina a P. Pokrievka