Počas svojho života stretávame stovky ľudí, ktorých nám prináša osud do cesty. Na veľkú časť z nich si po rokoch ani nespomenieme a ich meno sa stratí v priepasti zvanej čas. Dendrológ, lesník Ondrej Makara však patrí k osobnostiam, ktoré zostávajú v pamäti na celý život. Je to človek, ktorý má podstatnú časť života spätú s prírodou a dendrológiou. Kvôli určeniu vzácneho stromu a získania biologického  materiálu z neho neváha napríklad preliezť plot stráženej vládnej budovy v ázijskej krajine. Zoznámili sme s ním pri prípravách na výpravu do severného Mongolska v roku 2002, keď sa ponúkol že by mohol byť nápomocný v oblasti botaniky. Nie je to síce odbor, ktorý je v jaskyniarstve kľúčový, ale potešili sme sa odborníkovi, ktorý by nám mohol pomôcť v komplexnom pohľade na krasové oblasti. Ondrej splnil svoju úlohu znamenite a dozvedeli sme sa o flóre a najmä stromoch a kroch Mongolska zaujímavé informácie. Ondrej sa osvedčil ako spoľahlivý partner aj na výprave na rieku Lenu a jazero Bajkal na Sibíri v roku 2005. Z týchto oblastí spracoval botanickú charakteristiku, ktorá bola prínosom aj pre ruských partnerov. Aj výprava na Sachalin v roku 2016 mala vďaka Ondrejovi neuveriteľné čaro a aj z tejto výpravy vznikol hodnotný dendrologický materiál, ktorý obohatil aj ruských kolegov. V týchto dňoch si Ondrej pripomína 65 rokov od chvíle keď uzrel po prvý krát tento svet a aj touto cestou by sme mu chceli poďakovať za milé spoločné chvíle a vedomosti ktorými nás obohatil, ako aj za cenné informácie, ktoré viedli k nájdeniu nových jaskýň na Slovensku. Prajeme mu ešte veľa prírastkov kníh do jeho bohatej knižnice a veľa síl pri zveľaďovaní botanickej záhrady v Liptovskom Hrádku a jeho záhradky, kde pestuje na miniatúrnej ploche okolo 600 taxónov drevín. S Ondrejom sa ešte tešíme na výpravu do sajanskej oblasti Tofalaria v Irkutskej časti Sibíri, kde sa nachádzajú málo známe krasové oblasti.

 

Ondrej Makara sa narodil v júli roku 1952 v Příbrami. V rokoch 1967-8 navštevoval lesnícke učilište v Banskej Štiavnici, odkiaľ nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu do Liptovského Hrádku. Vysokú školu ukončil v roku 1977 na Lesníckej fakulte VŠLD vo Zvolene. Po nej nastúpil na Lesný závod v Liptovskom Hrádku, kde pôsobil ako lesný technik a riešil projektové úlohy lesných ciest a zvážnic v Malužinej a Kráľovej Lehote. V rokoch 1980-1990 pracoval v Školskom lesnom závode SLŠ vo Svaríne, kde pôsobil ako technik pre účelovú činnosť a vedúci arboréta v Liptovskom Hrádku. Tu pracoval na výsadbe nových druhov a  ošetrovaní stromov. Z jeho iniciatívy sa arborétum vyhlásilo  za chránenú študijnú plochu. Bol spoluautorom troch publikácií o botanických záhradách Európy, ktoré vyšli na Univezite Martina Luthera v Halle v Nemecku ako aj publikácie o botanických záhradách a arboretach Slovenska , vydanej UPJŠ v Košiciach. V roku 1990 krátko učil na lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, odkiaľ prešiel na funkciu riaditeľa Semenárskeho a šľachtiteľského závodu SeŠL Žilina š. p. Tu pôsobil do roku 2000, keď zo Semenolesu odišiel. V tomto tvorivom období pracoval na koncepcii šľachtiteľských centier v rámci zachovania genofondu lesných drevín na federálnej úrovni, bol členom poradného zboru ministerstva kultúry a pôsobil v prípravnom výbore reorganizácie štátnych lesov. V rámci modernizácie výrobného procesu v Semenolese sa podieľal na prácach pri prístavbe haly luštiarne s inštaláciou najmodernejšej švédskej spracovateľskej technológie semien ihličnatých drevín, výstavbe klimatizovaného skladu na dlhodobé skladovanie semien s vysokým obsahom vody, prestavbe kotolne z uhlia na plyn s ekvitermickou, plne automatizovanou reguláciou kúrenia. Podieľal sa na projekčnej príprave modernizácie skladu na dlhodobé skladovanie semien ihličnatých drevín a genobanky a prestavbe kotolne naŠkôlkárskom stredisku Jochyz koksovej na biomasu – prvá kotolňa v SR postavená v rámci Kjótskeho dohovoru s finančnou podporou  vlády Nórskeho kráľovstva a ministerstvami životného prostredia a pôdohospodárstva. Počas jeho vedenia podniku sa uskutočnila modernizácia chladiarenského systému v klimatizovaných halách  pre skladovanie sadeníc a rekonštrukcia závlahového systému. V tomto období inicioval dendrochronologický prieskum jedného z najstarších stromov na Slovenku, limby v masíve Kriváňa vo Vysokých Tatrách, ktorú našiel Jozef Schöngibl z Lesprojektu. Jej vek sa stanovil na 800 rokov a v jej blízkosti sa lokalizovala limba s odhadovaným vekom 1000 rokov. V rokoch 2000-3 pôsobil ako riaditeľ Technických služieb v Liptovskom Hrádku. V rokoch 2004-6 pracoval ako odborný lesný hospodár vo važeckom urbári. V rokoch 2007-8 pracoval ako odborný lesný hospodár v Benkove na Liptovskej Tepličke, lesník na Vyšnom Chmelienci na Čiernom Váhu a lesník na lesnej správe v Malužinej, odkiaľ odišiel v roku 2012 do dôchodku. Ondrej sa venoval aj horolezectvu a okrem výprav do európskych oblastí zúčastnil aj ciest do Ruskej federácie, Mongolska, Severnej Kórei, Čile a Argentíny, odkiaľ priniesol cenný materiál pre arborétum v Liptovskom Hrádku, na zveľaďovaní ktorého stále pracuje aj na dôchodku. V tomto období sa aktívne podieľa aj pri výchove študentov lesníckej školy na odbornej praxi.

Priatelia z jaskýň

 

Facebook komentár
  • druzba na Sibiri
  • na rieke Lene v roku 2005
  • obed po dlhom stradani v tajge
  • pod lupuchom na Sachaline
  • pri topoli na Sachaline
  • prieskum jarabiny
  • prieskum
  • spracovavanie materialu
  • brod rieky
  • v sibirskej zimovijke s miestnym polovnikom

Pridaj komentár

Zatvoriť menu
Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE