Keď dakedy v roku 1998 Peter Vaněk našiel fragment lebky pri kopaní prechodu do Nezameranej siene v Sokolovej jaskyni pod vstupnou, asi 8 metrov hlbokou priepasťou nad horárňou Predbystrá tak sme tomu nepripisovali väčší význam. Až keď nás paleontológ z Univerzity Komenského prof. RNDr. Peter Holec, CSc.,  upozornil na fakt, že ide o ľudskú lebku tak sme sa začali zaujímať o širšie súvislosti. V susednej Demänovskej doline sa pri výkopových prácach našli v troch lokalitách, ktoré majú vertikálne vchody ľudské pozostatky. V  Jaskyni v Kostolcoch na Lúčkach, v ústí Machnatej dolinky sa pri kopaní našli v roku 1994 ľudské lebky, ktoré boli pochované pod niekoľkometrovou vrstvou sutiny. Antropologický výskum, ktorý vykonal Doc. RNDr. Milan Thurzo CSc., bývalý riaditeľ Prírodovedného múzea SNM potvrdil troch jedincov v tejto lokalite. Ich vek nebol určovaný, ale podľa opotrebovania zubov môže ísť aj o ľudí zo začiatku nášho tisícročia.  

V neďalekom priepasťovom, 12 metrov hlbokom vchode do Psích dier sa našli v roku 1997 tiež ľudské pozostatky. Išlo o štyroch jedincov. Ich antropologický výskum vykonala RNDrAlena ŠefčákováPhD. zo Slovenského národného múzea. Pri kopaní v Priepasti Na Jame v masíve Sinnej v roku 2016 tiež našli demänovskí jaskyniari kompletnú kostru ženy. Podľa ústneho rozprávania pamätníkov z Pavčinej Lehoty môže ísť o obyvateľku, ktorá sa stratila dakedy po II. svetovej vojne pri zbieraní lesných plodov. Túto teóriu sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť, ani vyvrátiť, nález spracovávajú antropológovia v Bratislave. Je pozoruhodné, že pri žiadnom z týchto nálezov sa nenašiel predmet, ktorý by pomohol určiť ich vek.

Pred niekoľkými rokmi sa dostali do Sokolovej jaskyne poľskí jaskyniari medzi ktorými bol aj patológ. Ten nás upozornil na kosti, ktoré sa nachádzali pod vstupnou priepasťou. Časť z nich vraj s veľkou pravdepodobnosťou patrí ľudským jedincom. V roku 2018 sa nám (P. Holúbek, J. Vajs) zhodou náhod podarilo na prieskum tejto lokality nahovoriť antropológov z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Mgr. Silviu Bodorikovú, PhD., RNDr. Michaelu Dörnhöferovú, PhD. a technika Michala Poljaka. Tí zistili, že sa tu pravdepodobne nachádzajú pozostatky dvoch dospelých jedincov. Z ich správy sme vybrali nasledujúcu charakteristiku:

Dospelý muž

Zachovaná bola báza lebky (časť tela klinovej kosti, bočné časti a báza záhlavnej kosti), fragmenty troch pravých rebier, ľavá lopatka (poškodená, odlomený bol akromion a proc. coracoideus, časť hornej hrany a celá mediálna hrana), ľavá vretená kosť (zachovaná bola iba diafýza kosti) a diafýza pravej ihlice. Kosti boli robustné, svalové úpony stredne silno vytvorené.Na kondyloch záhlavnej kosti a na rebrách (na rebrových hrbolčekoch) boli mierne až stredne výrazné osteoartrotické zmeny. Tie by mohli indikovať vyšší vek jedinca, príp. väčšiu fyzickú záťaž jedinca počas života.

Dospelá žena

Z kostry sa zachovali fragmenty siedmich pravých rebier (II. až VII. a XI.), dva hrudníkové stavce zo stredného úseku (pravdepod. Th5 a Th7), obe lopatky (ľavá bola iba mierne poškodená a mala odlomený akromion, pravej chýbal akromion, časť hornej a celá mediálna hrana), pravá lakťová kosť (iba diafýza), pravá vretenná kosť (iba diafýza), diafýzy oboch ihlíc.Kosti boli gracilné so slabým svalovým reliéfom, bez vekom podmienených zmien. Predpokladáme, že by mohlo ísť o mladšiu ženu.

Tento nález doplnil už dávno známu informáciu, ktorú v roku 1894 v Národných novinách publikoval Rehor Uram-Podtatranský (1846-1924), slovenský národovec, spisovateľ a učiteľ vo svojom príspevku Pred Bystrou, kde opísal výlet na salaš do Jánskej doliny. Z rozprávania starého baču zaznamenal príbeh. Jozef Szentiványi-Gemerský si chcel pred Bystrou urobiť letohrádok. Pri tejto príležitosti dal upraviť aj okolie a rozkázal rozšíriť vchod do neďalekej jaskyne (doteraz sú tu zachované stopy po odstreloch čiernym prachom). Pri tejto činnosti sprístupnili dovtedy ťažko prístupnú jaskyňu a vo výklenku sa tu našla celkom vyschnutá mŕtvola s valaškou, podľa ktorej sa zistilo, že patrila valachovi Jánovi Sokolovi. Podľa neho dostala jaskyňa aj meno.

Z našich zistení je ale zrejmé, že valach nebol jedinou obeťou v jaskyni. Ak predpokladáme, že Sokola pochovali, tak kosti ktoré tu paleontológovia našli  v roku 2018 patria ďalším jedincom, tak Sokolová jaskyňa bola posledným miestom odpočinku minimálne pre troch ľudí. Je možné, že suťový kužeľ pod priepasťou skrýva aj ďalšie záhady, ktoré čakajú na svoje odhalenie. Pri kopaní sa tu našla vrstva uhlíkov, ktoré sa to dostali z povrchu, pretože nepredpokladáme, že by niekto v podzemí kládol oheň. Vek sa ani nepokúšame odhadnúť, pomohla by určite uhlíková analýza. Ďalšie kopanie by tu mohlo byť pozoruhodné, no bez odborného dohľadu archeológov a antrpológov túto činnosť určite nebudeme zatiaľ vykonávať. Jaskyne opäť vydali časť svojich tajomstiev, ktoré starostlivo skrývajú vo svojich temnotách…

Facebook komentár

Pridaj komentár

Zatvoriť menu
Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE