Skoro ráno, 1. apríla 2022, opustil v domčeku doma v Liskovej tento svet náš priateľ, jaskyniar František Bernadovič. Stalo sa tak symbolicky na Deň vtákov, s ktorými mal najmä v posledných rokoch blízke kontakty. Fero, dôchodca a pokorný obdivovateľ prírody, ich kŕmil najmä v zime, keď potrebovali pomoc skúšané mrazom a nedostatkom potravy. Ako človek, čo mal blízko ku filozofii by bol rád, ak by sa naša civilizácia z ich správania aspoň trochu poučila. Návšteva, alebo stretnutie s ním, sa nezaobišlo bez dlhých rečí. Žartovne sme hovorili Mirovi Kudlovi, ktorý ho často pracovne navštevoval, že ide za ním na prednášku o treťohorách. Neboli to však len táraniny alebo prázdne slová. Pozorný človek vedel v prívale slov oceniť jeho inteligenciu, bystrý um, nadhľad a pozorovací talent. Škoda, že rýchlo bežiaci svet moc neprial dlhším stretnutiam.

Pár týždňov pred jeho odchodom do večnosti vyschla Občasná vyvieračka v Medzibrodí v Jánskej doline. S odstupom rokov sme získali na túto lokalitu iný pohľad a aj kvôli tomu sme s P. Vaňkom plánovali Fera navštíviť a ozrejmiť si niektoré veci, ktoré by nám pomohli v rekonštrukcii objavných prác. Bohužiaľ, tak ako aj našu plánovanú návštevu jaskyne Hermannshöhle v Nemecku sme už nestihli…

Fero sa narodil dňa 2. novembra 1943 v Horných Orešanoch v predhorí Malých Karpát. Svet neživej prírody mu učaroval natoľko, že sa prihlásil na štúdium geológie na priemyslovke v Spišskej Novej Vsi. S krasom a skutočnými jaskyniarmi prišiel do kontaktu v roku 1966, keď v sprievode Svätopluka Kámena zostúpil do priepasti Michňová v Tisovskom krase.

V roku 1968 sa stal profesionálnym jaskyniarom, keď ho vybrali v konkurze na správcu jaskyne Driny. O rok neskôr ho vďaka skúsenostiam zaradili medzi inštruktorov táborníckej školy zameranej na jaskyniarstvo, ktorú organizovali J. Zelner a I. Cebecauer. Vtedy sa im podaril aj prienik do nových priestorov na lokalite Veľké prepadlé.

Po vytvorení Správy slovenských jaskýň dostal ponuku na prácu v Liptovskom Mikuláši, kde sa v roku 1973 aj presťahoval. Spočiatku býval v podkroví na ulici 1. mája, kde sú dnes kancelárske priestory jaskyniarov pôsobiacich v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva. Až do svojho odchodu na dôchodok pracoval ako bezpečnostný technik, ale zastával aj veľa ďalších funkcií. Túto prácu vykonával aj v múzeu a priznám sa, že jeho školenia boli divadelné predstavenia, na ktoré sa všetci veľmi tešili. Fero aj z takej nudnej témy, akou je ochrana zdravia a majetku, vedel urobiť príjemné chvíle pre poslucháčov.

Do praktického jaskyniarstva sa zapísal ako dobrý priateľ Stanislava Šrola, s ktorým trávil dlhé roky jeho aktívneho života. Pôsobil na mnohých lokalitách, kde ako vyškolený strelmajster bol mimoriadne užitočný. Stovky akcií najmä v Jánskej a Demänovskej doline sa prejavili na objavoch v Občasnej vyvieračke v Medzibrodí, Novej Stanišovskej jaskyni, alebo v Jaskyni slobody. Fero bol osobnosť, ktorá značnou mierou ovplyvnila jaskyniarstvo na Liptove. Je veľkou škodou, že sa v roku 1989 vzdal funkcie vedúceho oblastnej skupiny Liptovský Mikuláš a ani nie päťdesiatročný prestal vykonávať praktickú činnosťou v podzemí.

Zaujímal sa však naďalej o dianie v Jánskej a Demänovskej doline a ak mohol, pomohol radou, myšlienkou, názorom alebo napríklad aj nedostatkovým materiálom.

V závere pracovných aktivít sa venoval aj netopierom. Bol obdivovateľom prírody vo všetkých jej formách a po tom, ako prestal chodiť do jaskyne, tak s manželkou a psíkom trávili veľa času mimo civilizácie. Fero bol skromný človek, ktorý sa netlačil do popredia, do funkcií. Stačili mu priatelia, príroda, knihy, dlhé roky napríklad odoberal prírodovedecký časopis Živa.

Ako dobrý znalec nemčiny čítal v tomto jazyku veľa kníh a časopisov, obľuboval aj historickú literatúru písanú v švabachu. Publikoval viac ako 50 príspevkov s rôznou tematikou v odborných, ale aj populárnych a informačných periodikách, napríklad aj v Katolíckych novinách.

Fero bude svojim priateľom, manželke, ale aj nám, jaskyniarom nesmierne chýbať. Za jaskyniarov sa s ním rozlúčil jeho priateľ J. Obrcian dňa 4. apríla v dome smútku v Liskovej po omši v katolíckom kostole. Česť jeho pamiatke!

Za jaskyniarsku pospolitosť Peter Holúbek

BALADA O RUŽI

František Bernadovič

Dnes už len vetrík májový
všetkým to kvetom vraví
o dávnom príbehu nezvyčajnej lásky,
čo dojala slnko a aj tvrdé skaly

Kdesi tam v jaskynnom podsvetí
na kvapľovej stráni
prekrásna biela ruža stála,
chladná a bez citu – jednoducho skala

Mocné kúzlo kráse toho kvetu dali
v mlčaní dielne vekov slzy skaly,
bol klenotom chmúrnej moci
vládnucej osudu a bezbrehej noci

Podsvetnú skrýšu čarokrásnej ruže
nočné netopiere Lune prezradili,
čo s ružou bez hviezdneho svitu
v temnote odpradávna žili

Pôvabná čarodejka Luna,
z mesačnej krajiny striebristých dún,
bozkávala raz spiaceho mladíka
v noci, keď mesiaca bol spln

Naskrz zaľúbená Luna
mu vo sne verne vyjavila
obraz prekrásnej ruže,
čo večnosť svetlu skryla

V plynutí chvíľ sna sladkého
Luna dôverne zašepkala:
Tá ruža prestane byť skala
po dotyku srdcom švárneho šuhaja

Unesená sviežou krásou
Pokojne spiaceho mladíka,
neupozornila na tŕne ruže
každý z nich sťa by dýka

Keď mladík sen dosníval
o tej prekrásnej ruži,
viac pokoja nikde nemá,
a stále po nej túži

Opúšťa svoj domov milý
k strastiplnej dlhej púti,
až v skalných bralách nachádza:
bránu do dŕžavy smrti

V desivej jaskynnej temnote
magickým svetlom túžby hnaný,
ocitol sa nebojácny mladík
na kvapľovej stráni

Dojemnou melódiou piesne citu
panenskej krásy ruže sa dotýka,
vo vyššom rytme bijúce srdce
ušľachtilého mladíka

Cieľ vytúžený skutkom sa stal,
mladík však klesá k zemi,
od ostrých tŕňov ruže
smrteľne poranený

Tá sila túžby z ríše slnka
podstatu ruže celkom zmení
na živú šípovú ružičku
čo nemá pre podsvetie ceny

Mrazivá vládkyňa osudu a noci
v návale horkosti zavzdychala,
lebo jej najmilšia ružička
sa práve smrteľnou stala

Udalosť v podsvetí neslýchaná
dojala k slzám aj tvrdé skaly,
mŕtveho mladíka s ružou na hrudi
na svetlo sveta hneď vydali

V tíšine lúky zelenej
leží nehybné telo mladíka,
nad ním sa skláňa ružová ružička
a prenešťastne vzlyká

V plameni mučivého bôľu
vrúcne o pomoc slnko prosí
aspoň o malú kvapôčku
životadárnej rosy

Z ružových lupeňov ľúbosti
dar slnka – zlatá rosa padá
a kriesi k životu mladíka,
ktorého má ruža veľmi rada

Srdce mu v hrudi opäť bije
a sťa chrámový zvon hlási:
Obruče smrti občas povolia
na obetnom oltári krásy

V radostnom súzvuku dvoch duší
ďakuje mladík božskej Lune
za sen, ktorý mu vyjavila
v zápale lásky pri mesačnom splne

Od tých čias ruža šípová
je lásky symbolom,
pre jej spätosť s krásou
radosťou i bôľom

Dnes už len vetrík májový
všetkým to kvetom vraví
o tomto príbehu nezvyčajnej lásky,
čo dojala slnko a aj tvrdé skaly

Prehľad najvýznamnejších príspevkov F. Bernadoviča a prác súvisiacich s jeho osobou:

ANONYMUS, 1993: Jubilanti. Spravodaj SSS, 24, 4, 42.
BELLA, P. – HOLÚBEK, P. – BERNADOVIČ, F., 2000: Bočná prítoková chodba do riečiska v Demänovskej jaskyni slobody. Aragonit, 5, 9-11.
BERNADOVIČ, F., 1970: SOS v priepasti, malá ilustrácia k pojmom obetavosť a odvaha. Ľud, denník Strany slovenskej obrody z 12. novembra 1970, 31.
BERNADOVIČ, F., 1994: Za Alojzom Sládekom. Sinter, 2, 57.
BERNADOVIČ, F., 1995: Die Chiropterofauna in den zugänglichen Höhlen der Slowakei. In P. Bella, Ed. Caves and Man. Proceedings of International Symposium on the occasion of the 70-th anniversary opening to the public of the Demänovská cave of Liberty, 89-92.
BERNADOVIČ, F., 1996: Súčasný stav a zámery ochrany chiropterofauny v sprístupnených jaskyniach na Slovensku. In P. Bella, Ed. Sprístupnené jaskyne, výskum, ochrana a využívanie. Zborník referátov (Medzev 1996), SSJ, L. Mikuláš, 144-147.
BERNADOVIČ, F., 1996: Šrolovou stopou. Spravodaj SSS, 27, 1, 16-18.
BERNADOVIČ, F., 1996: 60 rokov od sprístupnenia jaskyne Driny. Aragonit, 1, 27-29.
BERNADOVIČ, F., 1996: Zo sveta jaskynnej fauny. Aragonit, 1, 35.
BERNADOVIČ, F., 1996: Čerpací pokus v Malej Stanišovskej jaskyni. Spravodaj SSS, 27, 1, 32-33.
BERNADOVIČ, F., 1997: Míting I. S. C. A. v Maďarsku. Sinter, 5, 20.
BERNADOVIČ, F., 1997: Náučný chodník k Belianskej jaskyni. Aragonit, 2, 20.
BERNADOVIČ, F., 1997: Mininetopier z jaskýň Say Yoka v Thajsku. Aragonit, 2, 33.
BERNADOVIČ, F., 1998: Najfarebnejšie jaskyne sveta. Aragonit, 3, 39-40.
BERNADOVIČ, F., 1999: K 70.výročiu objavenia jaskyne Driny. Aragonit, 4, 33-34.
BERNADOVIČ, F., 1999: K problematike ohrozenia a ochrany európskych podkovárov. Aragonit, 4, 19-21.
BERNADOVIČ, F., 2000: Chiropterofauna Demänovskej ľadovej jaskyne. In P. Bella, Ed. Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. 2. vedecká konferencia, Zborník referátov (Demänovská Dolina 1999), 2, SSJ, L. Mikuláš, 135-139.
BERNADOVIČ, F., 2000: Netopiere tajomní obyvatelia jaskýň. SSJ, L. Mikuláš, 120 s.
BERNADOVIČ, F., 2001: Študijná cesta po sprístupnených jaskyniach Nemecka. Aragonit, 6, 37-39.
BERNADOVIČ, F., 2002: Nové poznatky o netopieroch Demänovskej ľadovej jaskyne. In P. Bella, Ed. Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, 3. vedecká konferencia. Zborník referátov (Stará Lesná 2001), 3, SSJ, L. Mikuláš, 175-178.
BERNADOVIČ, F., 2002: K histórii turistického využívania Demänovskej ľadovej jaskyne. Aragonit, 7, 46-47.
BERNADOVIČ, F., 2003: Sanácia skalnej steny nad východom z Jasovskej jaskyne. Aragonit, 8, 46-47.
BERNADOVIČ, F., 2004: J. W. Goethe a jaskyne. Spravodaj SSS, 35, 1, 106-107.
BERNADOVIČ, F., 2004: Pozoruhodná medirytina a nariadenie o ochrane jaskyne Baumannshöhle. Sinter, 12, 23-24.
BERNADOVIČ, F., 2007: Ora et labora – Modli sa a pracuj! Spravodaj SSS, 38, 1, 94.
BERNADOVIČ, F., 2008: 340 rokov ochrany a prevádzkovania jaskyne Baumannshöhle v Nemecku. Spravodaj SSS, 34, 2, 50-51.
BERNADOVIČ, F., 2009: Balada o Ruži. Sinter, 17, nestránkované.
BERNADOVIČ, F., 2020: Milan Orfánus šesťdesiatročný. Spravodaj SSS, 51, 4, 58.
BERNADOVIČ, F. – ZVONÁR, P., 2003: Kto a kedy objavil jaskyňu Driny? Aragonit, 8, 54-56.
HOCHMUTH, Z., 1996: František Bernadovič: Netopiere informačná príručka pre pracovníkov sprístupnených jaskýň Slovenska. Spravodaj SSS, 27, 4, 34.
HOLÚBEK, P., 2003: Šesťdesiatka Františka Bernadoviča. Spravodaj SSS, 34, 4, 57.
HOLÚBEK, P., 2021: Spomienka na staré časy v múzeu. 20 rokov v podzemí, 2001 – 2020. Speleoloub Trnava, 164.
HUNSDORFER, E., 2015: Dračia jaskyňa. Spravodaj SSS, 46, 51.
KOVÁČ, Ľ. – BERNADOVIČ, F., 2001: Zámery stacionárneho biospeleologického výskumu suchozemských bezstavovcov v sprístupnených jaskyniach. Sinter, 6, 28.
LEHOTSKÝ, R., 2001: František Bernadovič: Netopiere – tajomní obyvatelia jaskýň. Aragonit, 6, 53-54.
PEŠKO, M., 2004: Životné jubileum Františka Bernadoviča. Aragonit, 9, 90.
SÝKORA, J., 1996: NETOPIERE: informačná príručka pre pracovníkov sprístupnených jaskýň Slovenska / Zost. František Bernadovič. – Lipt. Mikuláš: Správa slovenských jaskýň, 1995. – 46 s. Sinter, 4, 33.