Zuzka Šimková, pracovníčka Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši napísala recenziu na novú knihu nášho člena P. Laučíka, ktorú uverejňujeme:
Laučík, P.: Kultúrna dimenzia jaskýň na Slovensku I. Základy etnológie podzemia. Občianske združenie SALVÁTOR – Vyšná Boca, Kežmarok, 2015, 184 strán.
Pred niekoľkými dňami vydalo Občianske združenie SALVÁTOR – Vyšná Boca zaujímavú publikáciu. Na prvý pohľad nenápadná kniha s tmavou obálkou púta pozornosť fotografiou sviečky v jaskynnom výklenku. Zdroj svetla premieňa čiernočiernu tmu na reálny priestor a zároveň v človeku vyvoláva dojem posvätna.
Jaskyniarskej komunite dobre známy autor Peter Laučík je absolventom odborov etnológia a etnomuzikológia na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti pôsobí ako vedecký pracovník Inštitútu sociálnych a kultúrnych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici. Záber jeho záujmov je veľmi široký, no veľká časť z nich priamo, alebo čiastočne súvisí s podzemným svetom a jeho osobitosťami.
Monografia sa venuje vzťahu človeka k jaskyniam v minulosti, počínajúc pravekom, končiac prvou polovicou 20. storočia. Pozoruhodným plánom autora je pokračovať v nastúpenej ceste a vydať v budúcnosti druhú časť, ktorá bude riešiť tú istú tému v súčasnosti a nedávnej minulosti.
V predhovore autor vysvetľuje, čo ho viedlo k napísaniu knihy, snaží sa vyvážiť nedostatok priestoru venovaného jaskyniam z pohľadu humanitných vied. V úvode stručne charakterizuje dielo. Nasledujú dva hlavné tematické celky. V prvom je predstavený predmet výskumu, uvádza sa prehľad zdrojov, vymedzené sú základné pojmy. V rámci prastarého vnímania modelu sveta deleného na tri úrovne (nebo – zem – podzemie) približuje čitateľovi predstavy o podzemnom svete v rôznych kultúrach, náboženstvách, civilizáciách a na ich základe vysvetľuje symboliku jaskýň a všetkého čo s nimi súvisí (jaskynná fauna, chlad, tma, podzemné toky, atď.).
V druhom tematickom celku autor prezentuje, analyzuje a interpretuje rôzne formy vzťahu človeka k jaskyniam na Slovensku v praveku, stredoveku a novoveku. Najviac priestoru venuje najstarším časovým úsekom od paleolitu po éru sťahovania národov. Každé obdobie je v úvode stručne charakterizované – jeho časové rozmedzie, typické znaky, kultúrny vývoj, a samozrejme postoj pravekého človeka k podzemnému svetu, ako sa javí na základe súčasných poznatkov. Atraktivita jaskýň pre ľudský druh bola v priebehu vekov rôzna. Existujú kultúry, ktorých stopy sú tu veľmi časté, no i také, ktoré akoby sa jaskyniam vyhýbali a ich nálezy sú sporadické napriek tomu, že osídľovali tie isté oblasti. Autor z každého obdobia vybral konkrétne lokality, ktoré skúma hlbšie, hľadá analógie k súdobým kultom, mytológiám, náboženstvám, ktoré sú známe z iných geografických oblastí, naznačuje možnosti interpretácie nálezových situácií či jednotlivých artefaktov. V prípade neolitu je to Domica so svojim nástennými kresbami a stopami po kolových jamkách. V eneolite venuje priestor najmä Liskovskej jaskyni, v bronzovej dobe priepastiam Slovenského krasu, v železnej dobe jaskyni Dúpnica. Vyzdvihuje najmä sakrálnu úlohu jaskýň v najstarších obdobiach.
Jaskyne ako útočiská v nebezpečných časoch, či úkryty jednotlivcov pred zrakom okolia sú hlavnou témou časti venovanej stredoveku. Pustovníci, alchymisti, peňazokazci, bežní ľudia v časoch vojen využívali jaskyne skôr z praktických dôvodov.
Tematický celok uzatvára stať o novoveku, keď vzrastá záujem o podzemný svet v radoch učencov, ale z rôznych príčin stále pretrváva aj medzi bežnými ľuďmi.
Záver, okrem zhrnutia výsledkov bádania, obsahuje aj návrhy, ako ďalej postupovať v riešení tejto problematiky, na ktoré oblasti a fenomény podzemného sveta v budúcnosti upriamiť pozornosť.
Zoznam použitej literatúry svedčí o rozhľadenosti autora. Základ samozrejme tvorí etnografická literatúra, ale nachádza sa tu aj pomerne veľké množstvo titulov z histórie, speleológie a archeológie. Obrazový materiál sústredený na 16. stranách vhodne dopĺňa text. Jednotlivé fotografie, schémy a obrázky tvoria zaujímavé koláže venované vždy jednej téme a mnohé z nich pochádzajú z dielne autora. V úplnom závere publikácie nechýba register pojmov.
Z pohľadu archeológie sú niektoré tvrdenia trochu diskutabilné. Napríklad teória, že o kulte mŕtvych môžeme na našom území hovoriť až od neolitu, pretože v paleolite zatiaľ absentujú hroby. Ak by sme akceptovali tento predpoklad, museli by sme kult mŕtvych vylúčiť aj u omnoho mladších kultúr, u ktorých napriek značnej hustote osídlenia, pohrebný rítus takmer alebo vôbec nepoznáme (viď napr. púchovská kultúra v mladšej dobe laténskej).
Nie celkom presná je informácia, že Liskovská jaskyňa slúžila ako pohrebisko v horizonte 4000 rokov, pretože to navodzuje dojem, že sa tu pochovávalo nepretržite niekoľko tisícročí. Skôr by asi bolo vhodnejšie hovoriť o jaskyni ako podzemnej svätyni, ktorá v niektorých obdobiach bola využívaná aj ako pohrebisko. Vieme určite, že sa tu pochovávalo v eneolite. Zo staršej doby bronzovej pochádza nález kostry. A predpokladá sa, že kostrové pohrebisko objavené vo vrchných častiach jaskyne v 40. rokoch minulého storočia patrí asi do prelomu 4. a 5. storočia po Kr. No i tak by medzi staršou dobou bronzovou a neskorou dobou rímskou uplynulo takmer dvetisícročné obdobie, za ktoré zatiaľ nemáme v Liskovskej jaskyni spoľahlivo zaznamenaný žiaden hrob, hoci je možné, že v tých časoch slúžila ako kultové miesto spojené azda s obetovaním predmetov.
Čo sa týka jaskyne Kaplnka v Starohorských vrchoch, v ktorej sa našli predmety a ľudské kostrové pozostatky datované do prelomu 4. a 5. storočia po Kr., musím poopraviť autora. Tieto nálezy podľa archeológa J. Bártu (publikované aj v Slovenskej archeológii 1955) dokazujú, že jaskyňa bola dejiskom neznámych kultových obradov. Svedčiť o tom majú podľa analýzy antropológa E. Vlčeka stopy zámerného rozbíjania čeľustí viacerých detí a jedného dospelého, v niektorých prípadoch aj náznaky varenia, resp. pálenia v ohni. Existuje teda predpoklad že obrady boli spojené s rituálnou antropofágiou a nejde len o smrteľné nehody, ako sa uvádza v publikácii.
V časti Jaskynné smetiská je uvádzaný nález hromadného hrobu 12 ľudí zabitých sekerou, lokalizovaný do Pružinskej jaskyne. Pravdepodobne sa však autor zmýlil, pretože viaceré kostry, spolu so železnou sekerou, datovanou do 15. – 16. storočia sa našli v Priepasti medzi Kačkami, známej aj pod názvom Kortmanka.
Uvedené pripomienky však nijako neznižujú úroveň ani význam tejto odbornej publikácie, a dajú sa pripísať na vrub nie práve ľahkej dostupnosti archeologickej odbornej literatúry, hoci aj tu sa v posledných rokoch veľa zmenilo a mnohé články i celé periodiká sú dnes prístupné na internete.
Túto knihu možno určite odporúčať každému, kto sa zaujíma o jaskyne nielen z hľadiska prírodných vied. Keďže vyšla v náklade 200 ks, je zrejmé, že bude putovať z rúk do rúk. Takto súhrnne a vyčerpávajúco ešte symbolika jaskýň a podzemného sveta na Slovensku spracovaná nebola. Je to záslužné dielo, ktoré s ohľadom na obrovské množstvo údajov a náročnosť textu nestačí čítať raz. Zdá sa, a autor sa tým ani netají, že podstatnú časť práce tvorí snaha vyzdvihnúť posvätný význam jaskýň pre ľudskú spoločnosť, najmä v období pred zlomom letopočtov. Na už známe informácie pozerá odlišnou optikou a prináša množstvo nových myšlienok, názorov, čím stavia niektoré staršie nálezy do nového svetla. S niektorými by určite archeológovia nesúhlasili bez výhrad. Archeológia je však veda matérie, pracuje s hmotnými pozostatkami minulých kultúr, ktoré je možné podrobiť rôznym analýzam a získať pomerne presné údaje o zložení, veku, pôvode, atď. Sú však informácie, ktoré ani v súčasnosti z predmetu nedostaneme a aj pri interpretovaní nálezových situácií ťaháme často za kratší koniec. Tu sa musíme, alebo môžeme opierať práve o také vedné odbory ako etnografia, religionistika, psychológia.
Šťastným riadením osudu sa z jaskyniara stal etnológ a tak došlo k prieniku dvoch „lógií“. Výsledky bádania autora publikované v tejto monografii sú jednoznačne veľkým prínosom k medziodborovému dialógu etnológie a archeológie, ale i histórie v oblasti skúmania jaskýň. No zároveň poskytujú množstvo zaujímavých údajov speleológom, milovníkom prírody a histórie, skrátka všetkým, ktorým podzemný svet učaroval.
