Dňa 15. 12. 2019, nedeľa. Oblačno, mokro, snehu 2,5 cm, 0/+1°C.
Zučastnení: Peter Laučík, Ema Laučíková
Na povrchovej akcii sme sa podujali preskúmať dolinku Skaličná za Liptovskou Porúbkou, medzi masívom Brdkovice a Smrekovice. Predmetom výskumu bolo overenie vopred vytipovaných zaujímavostí a potencionálnych krasových javov odčítaných z pomerne čerstvo zverejneného Digitálneho modelu reliéfu DMR 5.0, ktoré pomocou leteckého skenovania vytvoril, spracoval a zverejnil GKÚ v Bratislave. Jednalo sa najmä o overenie vytypovaných brál a krasovým jamám podobných zníženín.
Automobil sme nechali zaparkovaný pri chátrajúcom areáli turistickej ubytovne nad Lipt. Porúbkou. Zaujalo nás, že budova sa necháva schátrať a rozpadnúť podobne ako niekdajší Šport Hotel nad Vyšnou Bocou, hotel Esperanto v Pribyline, alebo chata Kaleník nad Vavrišovom a mnoho ďalších stavieb. Počas cesty sme pritom zaznamenali rozširovanie obce vo forme nových zástavieb rodinných domov smerom na juh k ochrannému pásmu NP Nizke Tatry. Tento fenomén bujnenjúcej výstavby na úkor trávnatých plôch a ornej pôdy nie je v ostatných rokoch na Liptove ničím ojedinelým a nová obytná štvrť dnes vyrastá prakticky pri každej obci.
V úvode dolinky Skaličná sme zaznamenali oficiálny oplotený vodný zdroj pre Lipt. Hrádok a okolie a tiež tri lokálne vývery idúce zo sutí pomimo zdroja. Podobne ako vo susednej Brdkovičnej dolinke aj tu vody povrchové vody stekajúce cez vápence z vyšších polôh narážajú na nepriepustné bridličnaté lunszké vrstvy a vzápätí vyvierajú na povrch. Podľa digitácie sklonu vrstiev vyššie vyčnievajúcich vápencov (ukáňajúcich sa na severozápad) by ponorová zóna týchto vyvieraček mohla ležať smerom na juhovýchod, teda v území sedla pod Brdkovicou, teda práve tam, kde sa na DMR ukazujú lievikovité formy.
Počas stúpania dnom Skaličnej dolinky sme okrem spomínaných vyvieračiek nezaznamenali výraznejšie prejavy krasu. Ani sme ich z modelu nepredpokladali. Bezprostredné dno dolinky vypĺňajú Sivé ramsauské dolomity a o niečo krasovatejšie reiflinské vápence vystupujú až vo vyšších polohách. Dnom dolinky sme vystúpali až do výšky 960 m. n. m. do miesta, kde dolinku horizontálne pretína lesná cesta, ktorá vzápätí končí. Po krátkom oddychu a občerstvení sme sa rozhodli preskúmať bralá v severozápadných svahoch Brdkovice, ktoré majestátne čneli nad nami. Tu sme zaevidovali dve menšie rozsadlinové jaskyne, ktoré sme nazvali Rozsadlinka 1 (dl. 2m) a Rozsadlinka 2 (dl. 4m). Tieto jaskyne sú vlastne pôvodne len vertikálnymi puklinami so stopami sekundárnej erózie bez perspektívy jaskyniarskeho pokračovania. Pre vyššie polohy Brdkovice sú však tieto formy typické, nakoľko uloženie vrstiev vápenca je tu takmer úplne vertikálne čo sa popri iných poruchách prejavuje aj tvorbou hlbokých komínov a odlúčených skalných vežičiek. Táto konfigurácia by za určitých priaznivých podmienok mohla umožňovať vznik vertikálnych priepastí typu „aven“ akou je napr. 25 metrov hlboká Kruhová priepasť priamo na vrchole Brdkovice. Na vrchol sme však nešli. Oblúkom sme preskúmavali bralá v jej severozápadných svahoch bez zásadnejších objavov. Pohyb v šmykľavom zasneženom teréne a v hustej mladine rastúcej na neťaženej kalamite viedol k môjmu asi 3 m pádu z vývratu dozadu na chrbát, ale našťastie sa zaobišiel bez .
Cestou naspäť po návrate nadol na lesnú cestu sme ešte išli overiť domnelú krasovú jamu z DMR situovanú poniže cesty po vrstevnici asi 200 metrov južne od horného ústia Priepasti v Grúni. Po chvíľke hľadania sme skutočne našli veľmi pekný závrt s priemerom 5 m a hĺbkou 2,5m. Dno závrtu tvorí sutina, ale aj väčšie bloky pomedzi ktoré sa dávajú tušiť ďalšie priestory. Možno by sa tu dalo aj kopať, ale kopanie by bolo technicky náročné a sám tu človek ani nič nezmôže. A možno je aj dobré sem za každú cenu nevstupovať. Tento aj vyššie položené závrty v okolí Stanišovského a Michalovského sedla sú súčasťou ponorovej zóny v hornej časti zhruba 150 metrov hrubej vápencovej kryhy votknutej medzi dve vrstvy nepriepustných lunszkých vrstiev.
Do spomínaných zákutí je potrebné sa ešte niekoľkokrát vrátiť, overiť aj ostatné lokality, či náhodou nejde o plechové strechy chát a seníkov, ktoré práve takto lidar zvykne zobrazovať. V zimnom období bude potrebné sledovať prípadné prievany. 16. 12. 2019, pre Sk Nicolaus napísal Peter Laučík
