Modelácia krasových území v klima-tických podmienkach Západných Karpát je zložitý proces, na ktorom sa podieľajú via-ceré faktory pôsobiace na masívy krasovatejúcich hornín spolu s procesmi krasovej modelácie. V minulosti som poukázal na neobyčajný význam gravitačných deformácií krasových masívov (P. Mitter 1980, 1985], v predloženom príspevku mie-nim upozorniť na význam kryogénnej mo-delácie našich krasových území.
Pri geomorfologickom výskume krasu v Západných Karpatoch sa na území Slo-venska často stretávame s tvarmi reliéfu ovplyvnenými alebu podmienenými mrazo-vou činnosťou. Niektoré z nich radíme k periglaciálnym procesom v zmysle A. L. Washburna (1973) bez existencie permafrostu. V zimnom období, keď teplota často kolíše okolo 0 °C, najmä na slnečných plochách striedavo zamŕza a rozmŕza pokryv sypkých sedimentov, čo má za následok vznik výrazných kryogénnych tvarov reliéfu a zároveň sa uplatňuje ako výrazný modelačný činiteľ. Pôsobenie mrazu na pôdu u nás zhodnotil J. Sekyra (1960). Niektoré pôdne tvary radíme ku periglaciálnym javom bez existencie permafrostu, iné patria ku prostej gelivačnej a exfoliačnej modelácii. Účinky zmien teplôt sa prejavujú na skalných stenách vápencov a dolomitov, na stenách previsov a vstupných častí jaskýň, ako aj na výplni dien previsov a vstupných častí jaskýň, kde je pokryv sedimentov bez vyšších rastlín nespevnený koreňovým systé-mom.
Mrazová modelácia sa v podmienkach Západných Karpát prejavuje v krasových územiach:
— modeláciou skalných stien, previsov, portálov a vstupných častí jaskýň,
— vznikom sutinových prúdov vo vstup-ných častiach jaskýň,
— vznikom mrazom triedených sedimentov vo vstupných častiach jaskýň,
— vznikom malých stráňových jaskýň.
Pozornosť sa zamerala hlavne na výskyt mrazom triedených pôd a sutinových prúdov, ako aj modeláciu podzemných dutín (previsov a jaskýň). Periglaciálna modelácia v krasových územiach Západných Karpát prebieha v súčasnosti a kryogénna modelácia má veľký podiel na formovaní previsov a vstupných častí jaskýň podobne ako v minulosti. Za priaznivých okolností vznikajú malé jaskyne charakteristických tvarov, v ktorých mrazová aktivita pôsobí ako určujúci faktor formovania podzemného priestoru alebo jeho vstupnej časti. Účinkom mrazu zvetrávajú steny jaskyne, kryogénne pochody transportujú sypké sedimenty z jaskyne a vzniká geneticky osobitný typ jaskýň — stráňové jaskyne (slope caves). Ich dno je sklonené mierne k otvoru jaskyne, sutinová výplň dna je vytriedená do mrazových prúdov, prípadne do malých triedených polygónov. Dĺžka jaskýň je najviac niekoľko desiatok metrov (Jelenia jaskyňa, Piesková jaskyňa a mnohé ďalšie vo Veľkej Fatre). Intenzívnym zvetrávaním portálov jaskýň najmä účinkom mrazu vznikajú pred vchodmi do jaskýň valy zvetraného materiálu, ktorý môže blokovať transport sutiny z jaskyne. V takom prípade je dno jaskyne liorizon
tálne s mrazom vytriedenými sedimentami. Významnú úlohu pri vzniku mrazom triedeného materiálu má sypký sinter, ktorý má vysokú schopnosť nasakovať vodu, čo následne zvyšuje efekt kryogénnych procesov pri vzniku kryogénnych pôdnych tvarov.
Významným prejavom mrazovej aktivity je vznik sutinových valov (debries ramparts) pred vchodmi do jaskýň. Sú to valy zvetraného materiálu a jemnozeme vysoké až jeden meter, približne rovnakej šírky. Sú zvyčajne kolmé na os vstupnej časti jaskyne a tiahnú sa popred celý vchod do jaskyne, ak táto má výrazný vstupný portál. Sutinové valy sú od nadmorskej výšky asi 600 m, najvýraznejšie vo výškach 800—1000 m. Vznikajú pred vchodmi jaskýň, kde kryogénne vyprázdňovanie jaskýň nemohlo valy odstrániť (Malá jaskyňa za Kancľom, Lôm a Biela v Gaderskeij doline a mnoho ďalších). Valy sú už za štádiom maximálnej tvorby, ale dlhoročné skúsenosti z portálu Demänovskej ľadovej jaskyne ukazujú, že padanie zvetralín je trvalý proces. Viaže sa na jarné obdobie, čo dokazuje jeho vzťah ku mrazovej činnosti.
Produktom termomechanického zvetrá-vania sú sutiny vo všetkých vstupných častiach jaskýň voľne komunikujúcich s vonkajším ovzduším a v previsoch, ktoré sú časté v krasových oblastiach stredných a vyšších polôh Západných Karpát. Dôležitá je existencia presakujúcej povrchovej a kondenzačnej vody. Väčšina previsov v intenzívne popukaných vápencoch je produktom prevažne mrazovej aktivity.
Rozdiel modelácie stien jaskyne účinkom mrazu a bez pôsobenia mrazu je zreteľný v Malej jaskyni za Kancľom v Jánskej doline (kras Demänovských vrchov). Horizontálna jaskyňa je dlhá 43 m. Vstupná časť má sutinové dno. Sutina pôvodne uzatvárala aj vstup do vnútornej časti jaskyne v hrdlovitom zúžení vo vzdialenosti 22 m od vchodu. Vstupná časť jaskyne za sutinovým valom je horizontálna, nízka, pomerne priestranná chodbička so zvetrávajúcimi stenami. Na dne je sutina a sypký sinter s výraznými tvarmi malých triedených polygónov (small sorted poly
gons] kryogénnej modelácie. Vnútorná časť jaskyne pôvodne oddelená od vonkajšieho ovzdušia má steny hladké s pôvodnými tvarmi evorznej modelácie bez stôp mechanického zvetrávania. Dno vnútornej časti miestami tvorené sutinou nemá znaky druhotného usporiadania materiálu mrazom. Malé triedené polygóny sú častým javom vo vstupných častiach jaskýň a pod prevismi. Vznikajú na horizontálnych dnách previsov a vstupných častí jaskýň, kde sa hromadí sutina mechanického zvetrávania a často aj sypký sinter.
Sypkým sintrom rozumieme modifikáciu sekundárneho CaCo3, ktorý vzniká na stenách previsov a jaskýň v podmienkach chladného a vlhkého prostredia (V. Ložek 1964]. Pokryv dna sypkými sedimentami (zvetraliny a sypký sinter] je veľmi vhodné médium na kryogénne usporiadanie materiálu. Pod prevismi a vo vstupných častiach jaskýň je častá prítomnosť vody a počas vlhkých období mocné polohy sypkého sintra (až okolo 0,5 m] tvoria bahnitý substrát. V období zamŕzania a rozmŕzania je sypký sinter nadľahčovaný ľadom a vznikajú tak poduškové vyvýšeniny mäkkého sypkého sintra. Medzi vyvýšeninami v znížených polohách sa hromadí hrubší materiál (zvetraliny], čím vznikajú malé triedené polygóny. Absencia rastlinstva, humusovej vrstvy a priameho účinku zrážok vylučuje možnosť vzniku tohto fenoménu inak ako mrazom, čo zistil napríklad V. Panoš (1973] v oblasti Belianskych Tatier. Naše pozorovania zároveň posunujú hranice výskytu mrazom triedených pôd oveľa nižšie, ako to udáva A. Jahn (1970],
Na šikmých polohách dien a previsov s pokryvom sypkých sedimentov alebo vo vstupných častiach jaskýň sú časté výrazné sutinové prúdy (sorted stripes]. Aj na malých plochách (stovky cm2] možno pozorovať vznik sutinových prúdov alebo malých triedených polygónov. Mechanizmus ich vzniku a prostredie tvorby sú v oboch prípadoch rovnaké, na sklonených plochách sú však vhodné podmienky pre pohyb sutiny v smere spádu. Príčiny a spôsob pohybu sú známe, tvar sutinových prúdov je zreteľný z priložených fotografií.
Zistené skutočnosti potvrdzujú trvalú kryogénnu modeláciu a vyprázdňovanie podzemných priestorov od sypkých sedi-mentov. Rýchlosť pohybu sypkého materiálu závisí od sklonu dna. Pred jaskyňami sú v chránených polohách ploché haldy vyvlečenej sutiny. V Jelenej jaskyni (844 m n.m.) vo Veľkej Fatre, ktorá má široký vchod a celá voľne komunikuje s vonkajším ovzduším, vplyv kryogénneho vyvláčania sutín zasahuje do vzdialenosti 35 m od vchodu. V mnohých malých jaskyniach do dĺžky niekoľko desiatok metrov sme zistili znaky kryogénnej modelácie súčasného obdobia, pred vchodmi sú valy sutiny kryogénne vyvlečenej z jaskyne. Táto modelácia musela byť omnoho intenzívnejšia v pleistocénnom období, keď jaskyne boli v periglaciálnej zóne a mráz poškodzoval a ničil aj sintrovú výplň jaskýň.
Na základe znakov kryogénneho transportu a tvarov jaskýň usudzujem, že hlavnú funkciu pri vzniku už spomínaných stráňových jaskýň má modelačná činnosť mrazu a následné procesy stráňovej modelácie, pričom sa krasový proces uplatnil len podružné. Dná jaskýň sa mierne skláňajú k východu z jaskyne, priestor jaskyne sa dovnútra postupne zužuje a vykliňuje k ukončeniu jaskyne zvyčajne na nejakej výraznej zlomovej poruche.
Možno konštatovať, že v priaznivých polohách stredohorí a vysokých pohorí Západných Karpát patrí kryogénna modelácia k významným modelačným činiteľom krasových území. Zistili sa výrazné valy sutín pred vchodmi do jaskýň. Pod prevismi a vo vstupných častiach jaskýň voľne komunikujúcich s vonkajším ovzduším vznikajú výrazné malé triedené polygóny a mrazové sutinové prúdy.
Kryogénne procesy zvláčajú voľné se-dimenty zo šikmých častí jaskynného dna pred jaskyňu, mrazové zvetrávanie stien jaskyne spôsobuje zväčšovanie jej vnútornej časti, čím sa formuje osobitný typ jaskýň — stráňové jaskyne, ktoré vznikajú predovšetkým pôsobením kryogénnych procesov.
Mrazové zvetrávanie poškodzuje aj sintrovú výplň jaskýň. Počas sprístupňovacích prác v Demänovskej jaskyni Mieru jaskyňa premŕzala do vzdialenosti 80 m od vchodu vplyvom zimného nasávania chladného vzduchu. Na tomto úseku je značná časť sintrovej výplne poškodená alebo zničená.
e LITERATÚRA:
Demek, J.: Klasifikace a terminológie kryogénnych tvarú. Sborník čsl. spol. zemepisné, 77, 3, Academia, Praha 1972, S. 303—309.
(ahn, A.: Najmzsze stanowisko szynnycb gruntów štrukturálnych w Tatrach i problém dolnej granicy wystepowania zjawisk periglacjalnyeh w górach. Acta geographica Lodziensia, 24, Lodz 1970, s. 217—224.
i,nžek. V.: Ružový previs ve Vratné dolinu u Turč. Blatnice. Československý kras. Academia Praha 1964, s. 105—117.
Mitier, p.: výskum krasu Gaderskej a Blatnickej doliny. Ochrana prírody, Výskumné práce z ochrany prírody, Príroda, Bratislava 1980, s. 63—92.
Mitter, P.: Výskum krasu Plešivskej planiny. Záverečná správa, archív MSK a OP L. Mikuláš 1985, s. 76.
Panoš, V.: The development dynam^s oí small Iandscape forms in ihe wcathering and vegeiation mantles of tlie Belanské Tatry Mts. (r.zeuhoslovakia). Acta Universitatis Palackianae Olomuconsis FRŇ, 42 Geographica—Geologica XII 1. SPN, Praha 1973, s. 109—126.
Pulína, M.: Gleby poligonalne w jaskyni Czarnej, Tatry Zachodnie (Les sols polygonaux dans la grotte Czarna, les Tatras Occidentales), Speleologia 3, Warszawa 1958, s. 99—104.
Sekyra, J.: Púsobení mrazu na pudu. Geotechnica 27, Praha, s. 164.
Washburn, A. L.: Periglacial processes and environments. Edward Arnold Ltd., London 1973, s 320.
