Pokým človek behá, cestuje, lezie, lieta, plazí sa, pláva, lyžuje, o cene života veľmi nerozmýšľa. Je nesmrteľný. No stačí jeden zlý uzol, jedna nepatrná nerozvážnosť a zrazu nastane absolútny koniec.
Tieto vety použil P. Hipman vo svojom článku v prvom Spravodaji z roku 1998. Tu ako skúsený jaskyniar, ktorý toho zažil vo svojom živote veľa, sa snažil upozorniť na dve tragické nehody jaskyniarov ktoré sa ho bezprostredne dotýkali. Na názov jeho príspevku som si spomenul dňa 19. januára tohto roku, no v nie príliš veselej súvislosti. V tento deň sme so skupinou poľských jaskyniarov z Krakova plánovali návštevu jaskyne Zápoľná na Čiernom Váhu. No ranná teplota – 17 °C a množstvo snehu nás od tohto úmyslu odradili a tak sme zmenili plán. Náhradným objektom záujmu sa stala Nová Stanišovská jaskyňa. Na jej konci v Laučíkovej sieni sme zistili, že je tu po dlhšej dobe minimálny stav vody a za úžinou je opäť počuť hukot padajúceho toku. Bohužiaľ neboli sme pripravení na prácu vo vode a tak sme hľadali miesta, odkiaľ mohol v minulosti prúdiť zdroj vody pochádzajúcej zo žulového jadra Nízkych Tatier. Južne od m. b. 503 sme v nových priestoroch našli freatický kanál s priemerom 80 centimetrov kde bol jemný žulový piesok. Taká bežná plazivka, akých človek počas jaskyniarčenia navštívi stovky. S čakanom sme tu začali orientačne sondovať. Moc sme toho nevykopali, pretože dno kanála tvoril pevný masív a strop tvorili sintrové platne. Tak som sa ich snažil rozbiť aby sa mi ľahšie pracovalo. Pri kopaní vydávala hornina divný zvuk a tak akosi intuitívne som cúvol a čakanom buchol do masívu. Bez varovania v zlomku sekundy odpadol zo steny blok s hmotnosťou okolo tony. V prvom momente som ani nechápal čo sa deje, akurát som vnímal bolesť v pleci a roztrhnutú kombinézu. Až po chvíli som si uvedomil, že stačilo pár sekúnd a môj osud by bol spečatený. Ak by sa to stalo v dákom závale, či nebezpečnej nestabilnej hornine, tak by som tomu rozumel, ale v celistvej kompaktnej hornine? Tak som si spomenul na P. Hipmana a všetkým jaskyniarom chcel pripomenúť, že všade v jaskyni môže číhať nebezpečenstvo a preto treba v podzemí najskôr rozmýšľať a až potom konať.
ĽUDIA, DÁVAJTE SI POZOR!
Peter Holúbek V prílohe fotografia plného vedra do ktorého sa pár sekúnd pred pádom bloku plnil nakopaný materiál. Foto D. Gratkowska, Krakov
