Užje to niekolko rokov, co v speleoklubeNicolausaktívne pôsobí ruský jaskyniar NikolajVasilievic Jermakov. Narodil sa v roku 1951 v uralskom meste Sverdlovsk(dnes Jekaterinburg), kde žil iba prvé tri roky. Jeho otec,ktorý pracoval vovojenskom priemysle sa za prácou casto stahoval a tak castživota strávilaj na Sibíri ci Kazachstane. Ked navštevoval ôsmu trieduzákladnej školyv Moskve tak si precítal sprievodcu po moskovskej oblasti. Tu saopisovalookolie rieky Pachva v Leninských gorkách. V podzemných baniachsa tuoddávna tažil vápenec, ktorý sa používal v Moskve ako stavebnýmateriál.S kamarátmi tu so svieckami prechádzali kilometre v podzemía hladali spojenie medzi štôlnami na lavom a pravom brehu rieky.Azdatu v prirodzených krasových dutinách nafáraných štôlnami vznikolzáujemo speleológiu a spolu s kamarátom vstúpili do speleologickéhozdruženia Kras, ktoré viedol Sergej Korogodov.
Nebola tooficiálne založenáa podporovaná jaskyniarska skupina, iba akési volné združenienadšencov.Doma si vyrábali jaskyniarske pomôcky o ktorých v obchodochvtedy aninechyrovali. Rebríky vyrábali z duralových a titánových trubiek,ktoré zhánali v závodoch, ktoré vyrábali leteckú techniku,s požiarnikmi menili ocelové karabíny za vodku, prilby zhánaliv prevádzkach moskovského metra, látku z ktorej šili kombinézya batohy pochádzali z látky pochádzajúcej z padákov ktoréslúžili nazhadzovanie tažkej vojenskej techniky a laná sa získavalipremiestnením z odstavenýchtrolejbusov, kde slúžili ako prostriedok na premiestnovaniezberacovelektrickej energie z trolejov.
Ako16-rocný chlapec sa v 10. triede vypravil spolu s kamarátmiz Krasu na krymský Catyr-Dag. Vtedy sa im s pomocou jednostopýchrebríkov podarilo zostúpit do 49 metrov hlbokej priepasti. Poprijatí nauniverzitu, kde zacal študovat telekomunikacnú techniku sa zacalangažovatv roku 1969 v moskovskej speleologickej škole, ktorej predsedalV.Iliuchin. Tu sa dva roky pripravoval v teoretickej a praktickejoblasti na skúšky. Tie prebehli v roku 1971 pocas výpravy naKaukaz, do oblastirieky Alek. Súcastou testov bol zostup a zmapovanie 320 metrovhlbokejpriepasti Geograficeskaja. Po úspešnom zabsolvovaní kurzu saNikolajs dvoma kamarátmi nacierno vypravili do 550 metrov hlbokejpriepastiNazarovskaja. Týžden nosili k jej vchodu s dvoma pomocníkmirebríky.Zostup bez bivaku im trval 30 hodín. Po vyjdení na povrch spalinepretržitecelé dva dni.
V roku1972 sa Nikolaj s Viktorom Blinovom , Alexandrom Cikunovoma Olgou Alymkinou vypravili na kaukazské krasové plató Fišt, kdenašlia preskúmali vela vchodov do jaskýn. Po tejto výprave sa dostalinapozvanie jaskyniarov z Novosibirska na krasový masív Arabika,kde pôsobiliv medzinárodnej sovietko-bulharskej výprave Sibírskej akadémievied.
Nakrasový masív Fišt sa vypravili opät v roku 1973, kde saNikolajovia Alexandrovi Cikunovomi podarilo nájst vchod do priepastiParjašcajaptica (Plachtiaci vták). K jej objavu došlo kurióznym spôsobom.Ked sachceli skryt pred útociacimi orlami, tak zaliezli do najbližšejdieryv ktorej bola hlboká priepast do ktorej volne padali skaly.
V roku1974 si jaskyniari Nikolaj Jermakov, Alexander Cikunov,Alexander Zagoruj a Viktor Blinov najali 3 kone s ktorýmiurobili dvevynášky do tábora na krasovom plató Fišt a zostúpili tu do hlbky510metrov v novej priepasti. V dalšom postupe ich zastavilo velkéjazero.
V roku1975 bola na Fišt dalšia výprava, no vtedy havarovalo auto aprišli tak nielen o velkú cast potrebného materiálu, ale vážnesa zranili ajviacerí jaskyniari. K týmto problémom sa pridalo aj zlé pocasiea takspeleologické výsledky tejto výpravy boli mizivé.
Potomprišla rodina 5 detí a Nikolaj sa zúcastnil speleologickýchvýprav na Pamír, Tan-Šan, Kaukaz ci Krym len ako radový clen bezväcšíchambícií.
V roku1975 si kúpil v obchode s knihami s názvomDružba národov slovenské knihy Demänovské jaskyne a Nízke Tatry.Kedžev tom období už pôsobil v armáde, tak mohol iba túžit navštívitmiesta opísané a odfotografované v knihe, pretože vtedy savojakomcestovat do zahranicia nepovolovalo. V roku 1990 opustil armádua zacalsa živit v komercnej sfére. S cielom zacat nový životv zahranicí sa s priatelkou Tatianou vypravili v roku 1999 naSlovensko. Hranice prekrocili na Dukle a smerovali do Žiliny.Náhodaspôsobila, že v Liptovskom Mikuláši zablúdili a zamierili doDemänovskej doliny, kde na hoteli Repiská strávili noc. Ráno sazobudiliv dávno známej a vysnívanej Demänovskej doline. Akosi sa im tuzapácilo, našli si ubytovanie v Bodiciach a zacali pôsobit naSlovensku vofarmaceutickej oblasti, založil firmu Darya. Nikolaj, typickýRus, ktorý máv sebe zakódovanú húževnatost a túžbu po poznávaní zacal so psomNestorom navštevovat všetky dostupné liptovské vrcholy.Samozrejme že sa dostaldo styku s krasom a odtial už bol iba krôcik k oprášeniujaskyniarskej minulosti. Náhoda ho priviala v jaskyniarskommúzeu dospeleologickej skupiny Nicolaus, kde dnes aktívne pôsobí.Z jeho iniciatívy poznáme mnohé doteraznám neznáme jaskyne v masíve Smrekovice (Volova, Jaskyna podVolovou), v masíveSinej v Demänovskej doline (Nikolaj,Tatiana) alebo na Ohništi (Nikolajova sedmicka). Pomoholpri tahaní materiálov z mnohýchvýkopov a zúcastnil sa aj sprístupnovacích prác v MalejStanišovskejjaskyni. Nikolaj pocas ciest po Európe navštívil mnohé významnékrasovéoblasti, obzvlášt sa zamiloval do krasu Talianska a Slovinska.Veríme, žes Nikolajom ešte budeme dlhé roky pôsobit v podzemí a podarí sanám spolu uskutocnit expedíciu na kaukazský Fišt, kde by eštechcel preskúmatjaskynu s paleontologickými nálezmi leoparda.
