Objavy v Novej Stanišovskej jaskyni

V nedeľu 11. 12. 2011 sa opäť potvrdili slová Viktora Ďurčeka z Prešova. Ak chcete čosi objaviť, tak treba zavolať na akciu niekoho, kto v tej lokalite ešte nikdy nebol. Na kopanie do Novej Stanišovskej jaskyne ešte večer nebolo skoro nikoho. P. Laučík bol chorý, P. Procházka je zaneprázdnený v škole akýmisi kreditmi, F. Danihel volal že nemôže, V. Laučík nedvíhal telefón, P. Vaněk mal rodinné povinnosti, M. Kováčik tiež čosi mal. Ozval sa iba J. Vajs že by mohol ísť a dohodnutý som bol aj s P. Herichom juniorom, že ak sa mu bude chcieť ísť, tak ho ráno beriem do Liptovského Jána v Okoličnom.

Zhoda náhod priniesla na akciu troch Poliakov (M. Miedziński, P. Bobak- Miedziński a M. Latoń) zo Zakopaného, ktorých dohodol na poslednú chvíľu J. Šmoll. Kopali sme v Sifóne s dychom, kde sa zvyčajne nekopávalo s plným nasadením, pretože sa zdalo, že nás dopredu pustí práve Topoľčianky kyslíkový pieskový sifón. Na poslednej akcii sa nám zdalo, že tu na konci je ozvena a je tu možnosť postúpiť. Po nedlhom kopaní sa nám podarilo preniknúť cez úžinu a preniknúť do rozsiahleho systému chodieb, ktorých dĺžku sme odhadli na 500 metrov. Na nasledujúcich siedmych akciách, ktorých sa zúčastnili jaskyniari z L. Mikuláša, Martina, Krakova, Zakopaného a Čachtíc (J. Bakowski, P. Bobak- Miedziński, F. Danihel, M. Danko, P. Ficker, P. Gratkowski, D. Gratkowska, I. Harna, P. Herich, Ľ. Holík, A. Holúbek, P. Holúbek, M. Jaworska, O. I. Kadebskaja, J. Kolasa, B. Kompanický, M. Kováčik, L. Kubičina, M. Kwiatkowski, P. Laučík, M. Lejava, M. Lisý, B. Liška, M. Macho, B. Maričová, M. Miedziński, P. Neuschel, R. Piovarči, P. Plavec, P. Pokrievka ml., P. Procházka, M. Rosa, P. Sienkiewicz, A. Tureček, J. Vajs, L. Vlček, P. Vojtuš,  A. Witas, S. Zagorski) sa podarilo zamerať a preskúmať chodby v dĺžke takmer 700 metrov. Oceniť treba aj vykonané nie príliš populárne práce na rozšírení úzkych chodieb, pretože ak sa bude v jaskyni ďalej skúmať, tak je to nevyhnutnosťou. Jaskyňa dosiahla dĺžku 3186 metrov, čo znamená že už je dlhšia ako Stanišovská jaskyňa. Našiel sa tu vodný tok s výdatnosťou asi 2-3 litre za sekundu, chodby smerujú do bielych miest Jánskej doliny, treba tu ešte veľa skúmať. Aj tu platí tvrdenie J. Šmolla, že skoro nikdy sa objavom jaskyne nevyriešil speleologký problém, iba sa zväčšil počet otáznikov . Sú tu prievany, pokračovania sú zavalene, zasedimentované, alebo príliš úzke. Jedno je však možné povedať s určitosťou už teraz, podstatná časť novoobjavených priestorov je počas vyšších vodných stavov zaplavovaná a tak nebude možné skúmať jaskyňu po celý rok. Veľkým otáznikom je aj pokračovanie Topoľčianskeho kyslíkového sifónu, pretože v nových priestoroch nie je nič známe v takej nadmorskej výške. Výkopové práce aj tu môžu priniesť prekvapujúce výsledky.

 

Fotky od autorov: J. Vajs, M.Orvošová, M. Miedziński