Čo nového v Jaskyni zlomísk

Za posledných 10 rokov takmer nic! Ked sme v roku 1996 prakticky na každej akcii objavovali rozsiahle priestory v Jaskyni zlomísk, tak sme veru netušili ako žalostne sa náš výskum po niekolkých rokoch skoncí. Zo štatistiky SK Nicolaus vyplýva, že od roku 1998 v Jaskyni zlomísk na vykopaný meter je iba niekolko málo objavených metrov a tých vykopaných metrov sú veru desiatky. Až teraz si naplno uvedomujem pamätné slová pána P. Hipmana, ked sme v spleti nových chodieb za Stanovým odkazom dna 30. 3. 1996 s kompasom postupovali dopredu a s nadšením a radostou objavovali chodby smerujúce na juh: Peter, vychutnaj si tieto objavy, lebo sa Ti to v živote už nikdy nezopakuje!

Na prekonanie prekážok na zaujímavých a nádejných koncoch jaskyne sme uskutočnili veľa akcií, ale z obrysu jaskyne sa nám moc postúpiť nepodarilo. Neviem si vysvetliť prečo nás jaskyňa bez problémov pustila 7 kilometrov a potom ani po náročnom kopaní sa nám nepodarilo postúpiť ani v smere na ponory Bystrej, Štiavnice; ani na neďalekú Starú Poľanu;  ani do masívu Krakovej hole smerom na Hipmanov jaskynný systém; ani na podzemné riečisko Štiavnice; ani v smere na Medvediu jaskyňu, vyvieračku Hlbokô či nové priestory Občasnej vyvieračky v Medzibrodí. Zdá sa, že ani v blízkej budúcnosti sa tento stav podstatne nezmení a tak sme spísali aktivity na všetkých významnejších pracoviskách, aby neupadli do zabudnutia a prípadne sa dalo v budúcnosti z našich chýb poučiť.

Južný koniec

Na Južnom konci sa veľa akcií neuskutočnilo, hoci je tu na prvý pohľad najlogickejší postup smerom na južne situovanú jaskyňu Stará Poľana a smerom na ponory vôd pochádzajúcich z žulového jadra Nízkych Tatier. Rozsiahly, zhora visiaci zával je nepríjemný, necítiť tu výraznejší prievan. Strávili sme tu dlhé hodiny jeho preliezaním a hľadaním prievanu a ďalšieho pokračovania. Na dvoch miestach sme prenikli o pár metrov ďalej, ale zával stále odoláva. Ani vnímavý P. Maceček so S. Votoupalom sa ničoho nevedia chytiť a ani J. Vajs, ktorý elegantne prekonal zával v Decembrovej sieni Jaskyne zlomísk nevie čo tu robiť. Je tu však spojenie so Starou Poľanou, pretože merkaptan vypustený v tejto jaskyni sa najskôr ukázal v Ľadových sondách pri asfaltovej ceste vedúcou Jánskou dolinou a po niekoľkých dňoch ho bolo slabo cítiť aj pri tomto závale. Koniec Starej Poľany však tvorí rozsiahly zával, ktorý sa z iniciatívy P. Vaněka začal prekonávať, avšak po pár desiatkach prekonaných metroch sa zával iba komplikoval a nie je tu jasný smer postupu. Možnože by to chcelo dlhodobejšie tvrdohlavé pracovné nasadenie na tejto prekážke.

Ujgurská šikmina

V Ujgurskej šikmine sme odrobili viac ako 20 akcií s cieľom objasniť kam smeruje prievan tu vanúci. Bohužiaľ výkop v priamom smere sa skončil a vnímaví jaskyniari P. Maceček a S. Votoupal našli v meandri nenápadné miesto odkiaľ vanie v letnom režime prúdenia vzduchu prievan. Po jeho rozšírení sa preniklo do malej kaverny ukončenej rozsiahlym závalom, ktorý smeruje k Medvedej jaskyni. Vykonali sme tu v zimnom období dymovú skúšku na komunikáciu s Medveďou jaskyňou. Bohužiaľ aj napriek snaženiu Z. Hochmutha a V. Ďurčeka  sa dym v Medvedej jaskyni neukázal. Isté náznaky aj boli, ale nebolo jasné či ide o dym z Medvedej jaskyne, alebo cigaretový pach fajčiara Viktora Ďurčeka. Až po rokoch sme dokázali, že prievan z konca Ujgurskej šikminy ide do oblasti vchodu Medvedej jaskyne a roztápa snehovú pokrývku niekoľko metrov pred vchodom do nej. Prevýšenie medzi závalom nad m. b. 1722 a roztopeným miestom na povrchu pri Medvedej jaskyni je 26 metrov. Výkopových prác sa zúčastnili: Z. Hochmuth, V. Ďurček, J. Mikloš, M. Kubík, J. Vajs, P. Maceček, S. Votoupal, A. Gresch, Mišo Hurtaj, J. Dzúr, M. Valaštiak, M. Eliáš, P. Procházka, M. Benko, V. Voronin, D. Boroška a P. Holúbek

Pouchove chodby

V Pouchových chodbách sme sa najskôr sústredili na prekonanie závalu za m. b. 1327 (S. Votoupal, P. Maceček, P. Vaněk, E. Hipmanová, P. Procházka, M. Danko, P. Holúbek, J. Šurka, I. Král, P. Magdolen, Ľ. Sliva, J. Jančo). Verili sme, že obídeme nižšie položený zával  na Južnom konci, ktorý sa v pôdoryse takmer kryje, iba je o 6 metrov nižšie a uzatvára hlavný ťah jaskyne doteraz neprekonaným závalom. Podarilo sa tu postúpiť pomedzi zasintrované skalné bloky dopredu asi 10 metrov, ale už tu niet ani pevnej steny ktorej by sa dalo držať pri kopaní, ale čo nás najviac odradzuje od kopania je to, že táto časť jaskyne je statická, teda bez výraznejšej výmeny vzduchu. Naposledy tu prenikol P. Procházka a M. Danko do malej kaverny, ale nezdá sa nám toto miesto príliš lákavé z hľadiska ďalšieho možného postupu a tak toto miesto už niekoľko rokov nik nenavštívil.

Veľké nádeje sme vkladali do výkopu v tesnom kanáli medzi m. b. 1324-5. Kopať tu začal 11. 9. 1999 S. Votoupal. Asi po 11 vykopaných metroch sme prešli do tesných priestorov, ktoré sú na konci úplne zahlinené. Pokúšali sme sa tu kopať ďalej ale nedostatok vzduchu náš postup smerom na juh zastavil. Výkopových prác sa zúčastňovali: P. Procházka, M. Danko, M. Sova, Ľ. Krčmárik, P. Mitro, L. Vlček, M. Kostka, J. Vajs, P. Mikula, J. Rybanský, I. Pešková, K. Hadriová, J. Rybanský, M. Dvořáček, M. Honeš, Z. Procházka, J. Pospíšil, Ľ. Krčmárik, P. Mikula, A. Tomovičová, L. Vlček, M. Kostka, S. Votoupal, P. Maceček, P. Magdolen, Ľ. Sliva, J. Šurka, P. Holúbek. Výkop dostal názov Sovietsky sifón, podľa plechového vedra s nápisom ??????? ? ????, ktoré sme používali pri transporte materiálu.

Objav pri Večnom daždi 1

V marci roku 2006 sme s J. Psotkom pri kontrole hladiny jazier v starej časti jaskyne našli zaujímavú chodbu pri m. b. 35. Postupne sme tu prešli 50 metrov. Vanie tu silný prievan, avšak z merania vyplynulo, že prievan vanie z nových častí jaskyne, z okolia Neznámeho dómu a preto sa tu výskum ukončil.

Jančove chodby

Ide o posledný postup v jaskyni. Pracuje sa nad m. b. 796 (Večný dážď 2) v nových častiach jaskyne v blatistej plazivke, ktorou preteká vodný tok s výdatnosťou okolo 1 dl.s-1. Vykopalo sa tu už 8 metrov. Počas akcie jaskyniarov z Liberca sa dňa 18. X. 2008 podarilo prejsť do malej sienky z ktorej vedie tesná plazivka, ktorá je ukončená asi po 20 metroch závalom za ktorým je však vidno pokračovanie. Problém je len v transporte materiálu tesnou plazivkou. Na výkopových prácach sa tu zúčastnili P. Magdolen, S. Votoupal, P. Vaněk, R. Janoušek, B. Homolka a P. Holúbek. Chodba dostala názov podľa pána Janča, ktorý nás zabezpečil kvalitnými vojenskými protichemickými oblekmi, ktoré aj v tejto sonde preukazujú veľmi dobrú službu.

Demänovský sifón

Ide o pozoruhodný pieskový sifón ktorý smeruje na západ, teda do Demänovskej doliny. Vykopala sa tu v nízkom priestore pohodlná chodba, ktorá sa v čase zvýšených vodných stavov zatápa. P. Procházka s M. Dankom tu prenikli do malej sienky smerujúcej na juh. Práce sa tu prerušili, pretože predpokladáme že sa spoja s chodbou končiacou pri m. b. 1358 v Pouchových chodbách. Výkopových prác sa zúčastnili: P. Procházka, M. Danko, J. Vajs, M. Sova, M. Kováčik, Ľ. Krčmárik, M. Marušin, Z. Hochmuth, J. Mikolš a P. Holúbek. Po rokoch nevylučujeme prehodnotenie perspektívnosti tohto pracoviska.

Stúpajúca chodba

Pri objave jaskyne sme prenikli 31. 3. 1996 až k blatistému sifónu pri m. b. 874, ktorý bol vtedy plný blata, no bez vody. Odvtedy sme takýto stav nezaregistrovali, stále je tu vysoký vodný stav. Kvôli poklesu hladiny jazera sme nainštalovali násosku, ktorú sa nám však pre značné prevýšenie nepodarilo sfunkčniť. Začali sme rozširovať miesto výtoku vôd z jazera s cieľom znížiť hladinu. No bohužiaľ tento zámer nebol zrealizovaný do konca pre veľký objem prác. Inak toto miesto je zaujímavé z hľadiska pokračovania jaskyne, pretože sifón smeruje priamo nad koncový zával. Stúpajúca chodba sa v Slovenskom krase 1998 nazýva nesprávne Šikmá chodba.

Blatistý zával v hornom vchode

Veľký otáznik sa skrýva v hornom vchode do Jaskyne zlomísk. Juhovýchodne od m. b. 226 sa nachádza zhora visiaci zával. Po odkopaní materiálu a vzniknutí dutiny sa zhora vysypú skaly zmiešané s blatom. Po niekoľkých akciách vznikol nad miestom výkopu pomerne vysoký priestor, pretože skaly sa pri kopaní zhora rútia niekoľko metrov s poriadnym dunením. Po akcii sú však kopajúci tak zablatení a mokrí, že sa tu so sondovaním prakticky prestalo. Je to však otáznik, ktorý stojí za vyriešenie. Výkopových prác sa tu okrem členov SK Nicolaus zúčastnili aj jaskyniari zo Spelea Detva a Pracovná skupina Východ, komisia pre potápanie. Z. Hochmuth ešte v slabej chvíľke občas pripustí, že by sa tu vrátil kopať.

Pošlite mi tu odborníka

Medzi m. b. 19 a 20 v starej časti jaskyne sa nachádza depresia na dne ktorej bol náznak chodby. V nádeji, že nájdeme nám doteraz neznámu stúpajúcu chodbu so zárezom meandra na jej dne a nevýdatnom vodnom toku, ktorú objavil P. Hipman so S. Šroloml dakedy v 60. rokoch minulého  storočia končiacu vysokým komínom sme sa pustili dňa 25. 10. 2003 do jej rozširovania. Po krátkom kopaní sa jaskyniarom (P. Holúbek, P. Mitro, K. Hadriová, M. Jurečka, P. Jadroň, M. Danko a A. Holúbek) odkryl priestor, ktorý bol prielezný pre malé dieťa. A. Holúbek, ktorému bolo vtedy 10 rokov sa tam nie príliš nadšene preplazil. Na otázku čo sa tam nachádza zakričal: Sú tu nebezpečné kvaple, pošlite mi odborníka. Dĺžku veľmi tesnej chodby sme odhadli na 20 metrov, kopanie tu považujeme za neefektívne, prievan nie je citeľný. Doteraz nám je však záhadné, kde sa tajomná chodba P. Hipmana nachádza. Podľa jeho spomienok by sa mala odbočka do nej nachádzať po pravej strane hlavnej chodby smerujúcej od koncových jazier ku spodnému vchodu. Je viac teórií o jej zániku, jedna z nich je taká, že ju dômyselne zamaskoval Stano Šrol pred pirátmi, ktorých bytostne nemal rád. Ak tak urobil tak mu ďakujeme, pretože práve táto nevyriešená záhada nás doviedla k objavu chodieb v dĺžke okolo 7 kilometrov za hochmuthovským meračským bodom, olovkom s číslom 110.

Sintrový sifón I

Z iniciatívy M. Danka sa uskutočnilo viac objavných výprav do Jaskyne zlomísk. Podarilo sa im v oblasti Sintrového sifónu I preniknúť do tesných klesajúcich chodieb, ktoré zasahujú pod hladinu sifónu a určite vedú dakde dolu na riečisko, len sú bohužiaľ veľmi úzke. Násoskou stiahli Sintrový sifón I, ktorého hladina klesla spolu so Sintrovým sifónom II asi o meter, čím sa dokázalo ich prepojenie. No nevylúčila sa existencia ďalšej chodby, ktorá sa tu môže napájať, pretože sifón pod hladinou pokračuje ďalej.

Touto cestou by som sa chcel za SK Nicolaus poďakovať všetkým našim priateľom zo Slovenska, Čiech, Moravy a Poľska, ktorí nám nezištne pomáhali pri aktivitách v Jaskyni zlomísk.

Literatúra:

HOCHMUTH, Z., – HOLÚBEK, P., 1995: Topografia a geomorfologické pomery jaskyne Zlomísk v Jánskej doline. Slovenský kras, 33, Liptovský Mikuláš, 17-34.
HOCHMUTH, Z., – HOLÚBEK, P., 1998: Geomorfologické pomery a topografia novoobjavených častí Jaskyne zlomísk v Jánskej doline v Nízkych Tatrách. Slovenský kras, 36, Liptovský Mikuláš, 59-80.
HOLÚBEK, J. – JAVORNICKÝ, T., 1996: Nové objavy v Jaskyni zlomísk. Spravodaj SSS, 27, 1, Liptovský Mikuláš, 27-28.
HOLÚBEK, J. – VAJS, J., 1996: Nové objavy v Jaskyni zlomísk alebo tretia najdlhšia jaskyňa na Slovensku. Spravodaj SSS, 27, 2, Liptovský Mikuláš, 19-23.

Pre www.speleonicolaus.sk napísal dňa 4. 11. 2008 Peter Holúbek