Správa z pracovnej akcie 6. 8. 2017
Účastníci: Laučík P., Laučíková E.
Jaskyňu objavil na jeseň v r. 2009 N. Ermakov (a v tomže čase nezávisle od neho aj Laučík). Jaskyňa sa javila ako závrt v severnom svahu Hradovej s malou dierou na dne. Medzitým tu pôsobil Holúbek s partiou, ktorí zamerali GPS jaskyne a mierne vyčistili vstupnú časť. Ďalšiemu postupu zabraňoval nepríjemne zaklinený asi 50 kg vážiaci balvan v klesajúcej úžine, ktorý nebolo možné vybrať nahor. Na rozbitie balvanu sme použili donesené kladivo.
Popis priestorov:
Po prekonaní úžiny sme vošli strmo klesajúcou puklinou do siene vysokej 8m, dlhej 8m a širokej 4 m. Steny dutiny sú pokryté mazľavým sintrom miestami hráškového charakteru, ktorého vznik pravdepodobne podporuje zrážanie studeného jaskynného prievanu s teplejším okolím. Sieň je založená na vertikálnej pukline. Azimut hlavného ťahu od vchodu je 195° na JJZ. Dno siene tvorí relatívne nestabilný suťový kužeľ. Ďalšie prípadné pokračovanie v horizontálnom smere je dokonale zasintrované. Perspektívy pokračovania sú skôr v najnižšom bode jaskyne v závale na úpätí svahového kužeľa, odkiaľ pomedzi skalné bloky cítiť studený prievan. Jaskyňa sa z hľadiska prievanov správa ako spodný vchod (leto), hoc na Ohništi je možné všeličo (viď. napr. priepasť Havran). Suťový kužeľ je tvorený pomerne veľkými blokmi, pod ktorými možno tušiť blízke pokračovanie
Nález lebky vtáka:
Na dne siene sme našli lebku z väčšieho vtáka, preto sme sieň pomenovali Holubí doom (z angl. doom, skaza = dům+dóm). Lebku sme zobrali do múzea na určenie. Podľa paleontológa T. Čeklovského ide o cranium (lebku) Tetrao urogallus (Hlucháň hôrny). Neurokraniána časť s nosovými kosťami, veľký tylový otvor (foramen magnum) je zachovaný.
Sedimentačné misky:
Z geologických zvláštností sme na dne sme našli sedimentačné misky z prieskovcových bridlíc z druhohorných lunszských vrstiev.
Záhada obhoreného dreva:
Záhadou je nález viacerých kusov starých obhorených driev v značnej vzdialenosti od vchodu. Je sotva možné aby sa sem dostali len nedávno ľudským pričinením, pretože keď sme lokalitu v roku 2009 (paralelne s N. Ermakovom) objavili, bol na dne závrtu len malý zarastený otvor veľkosti cca 15 cm. Skôr je možné, že sa sem dostali samospádom z nejakého staršieho lesného požiaru. Práve s touto možnosťou súvisí úvaha, že vstupný závrt vlastne nie je ponorom, ale prepadliskom stropu jaskyne, ktorá sa v týchto miestach otvorila zdola. V prospech tejto teórie svedčí existencia samotného suťového kužeľa, ktorého vrchol je priamo pod závrtom.
Záver:
Jaskyňa má aktuálne hĺbku 10 m a dĺžku 17 m. V prípade záujmu o ďalšie objavy je potrebné seriózne vyriešiť stabilizáciu závalu, aby pobyt v týchto miestach bol bezpečný a vznikli tak podklady pre trvalo udržateľnú mieru utrpenia pri ďalšej objaviteľskej činnosti na Ohništi.
4.12. 2017 Peter Laučík
