Najväčšie pracovné úsilie sa v spolupráci s jaskyniarmi z Martina, Trenčína, Topolčian, Moravy a Poľska venovalo výkopovým prácam v Novej Stanišovskej jaskyni v Topolčianskom kyslíkovom sifóne. Bohužiaľ aj napriek postupu približne o 10 metrov sa nepodarilo preniknúť do voľných častí. V závere roku sa tu podarilo prekonať v spolupráci s jaskyniarmi zo Zakopaného a Demänovskej doliny Sifón s dychom a následne za ním objaviť okolo 500 metrov nových priestorov. Na začiatku roku 2012 má jaskyňa dĺžku 3186 metrov, takže v roku 2011 sa dĺžka jaskyne zväčšila o 852 metrov. Výraznú pomoc pri rozširovaní kritických úžin (Trojuholníky) vykonali neorganizovaní jaskyniari zo severnej Moravy združení okolo J. Pospíšila.
Z iniciatívy M. Danka sa v Jaskyni zlomísk sondovalo v Hučiacej plazivke, podarilo sa nájsť prepojku medi Sieňou unavených meračov a Eliptickou chodbou, dĺžka jaskyne ku koncu roku 2011 je 11 018 metrov, čiže za posledný rok sa jaskyňa predĺžila o 152 metrov. P. Pokrievka ml. rozširoval úžiny vedúce do perspektívneho postupu v Chodbe Iljičov, S. Sabala zo Zakopaného sa potápal v sifóne Tichá tôňa. Zistili sme tu stúpnutie hladiny oproti normálu asi o meter, čo azda súvisí s častým kalením vyvieračky Hlbokô v roku 2011.
V Občasnej vyvieračke v Čiernej dolinke sa postúpilo v stúpajúcej plazivke asi o 3 metre, vybudovala sa tu hrádza pre plánovaný čerpací pokus, P. Pokrievka st. z Martina tu hľadal pokračovanie bioindikačnými metódami.
Sondovalo sa v dvoch jaskyniach v bočnej dolinke Obertovica, v Kanálovej jaskyni a z iniciatívy T. Brziaka v jaskyni Modré oči v dolinke Šuštiačka.
Podľa rád D. Jančoviča sa našli a zdokumentovali jaskyne Zdychalovo a Jonásova jaskyňa. Bohužiaľ Jaskyňu pod javorom v Špatnej dolinke sa nájsť nepodarilo. Pri Jaskyni na Zadných našiel P. Vaněk dieru, ktorú treba navštíviť v zimnom období aby sa overila možnosť existencie prievanu, takisto aj pod Jeleňou jaskyňou sa našiel otvor, ktorý treba navštíviť aj v zimnom období. J. Vajs dokumentoval kratšie lokality v masíve Poludnice a dolinke Šuštiačka.
V spolupráci so Správou slovenských jaskýň a jaskyniarmi z Demänovskej doliny sa dňa 18. 5. 2011 zafarbil ponor potôčika v Čiernej dolinke stopovacou látkou. Do 3. 6. 2011 sa pravidelne odoberali vzorky z vyvieračky Hlbokô a toku Bystrej, nezistila sa žiadna komunikácia, takže je zrejmé, že tieto vody jednoducho nekomunikujú s vyvieračkou Hlbokô a povrchovým tokom Bystrej.
Pomáhali sme študentovi Michalovi Urbańczykovi z Jagellonskej univerzity v Krakove pri hydrologickom výskume v Stanišovskej dolinke.
M. Danko v spolupráci s jaskyniarmi z Demänovskej doliny a Spelea Detva zostavoval GIS vrstvu jaskýň masívu Krakovej hole, kde je v súčasnosti viac ako 80 kilometrov chodieb.
V Sokolovej jaskyni N. Jermakov vykonával výskum plastického sintra za účelom využitia vo farmaceutickom priemysle.
Poľovníkom z Liptovského Jána sme pomohli pri vynáške stavebného materiálu na chatu v Hlbokom.
V Liptovskom Jáne, v dome s popisným číslom 150 na travertínovej kope pri katolíckom kostole sme pri rekonštrukcii našli dutinu s prievanom.
Ohnište: Značné pracovné úsilie sa opäť sústredilo na lokalitu P. Macečka a S. Votoupala s názvom Kľúč. Po prekonaní úžiny s názvom Molnija (Blesk) sa na 2 x objavilo približne 170 metrov nových chodieb, dĺžka zameraných častí jaskyne je 256 m pri denivelácii 66 metrov, odhadujeme že tu treba zamerať ešte 40 m priestorov. Pracovalo sa aj v Lešinského závrte a Silvošovej diere (Kryštálke). V jaskyni Sedmička sa N. Jermakov spolu s A.Kulkovom pokúsili s pomocou kolesového mikrorobota preskúmať šikmú úžinu za účelom zistenia ďalšieho pokračovania. Z technických dôvodov sa mu nepodarilo preniknúť do hĺbky jaskyne. Skúmal sa ľad vo Veľkej ľadovej priepasti, v spolupráci s jaskyniarmi z Martina sa uskutočnil traverz nad druhou priepasťou bez objavu nových priestorov.
Iné lokality: Uskutočnili sme niekoľko pracovných akcií do Zápoľnej, koncovú úžinu v objavoch z roku 2010 sa nepodarilo prekonať, začali sme skúmať vertikálne úseky tohto trojrozmerného labyrintu. V odľahlých a ťažko prístupných častiach jaskyne sme objavili asi 20 m nových chodieb, nedoliezlo sa to do konca, treba to preskúmať a zamerať. Lavínovými vyhľadávačmi sme sa pokúsili lokalizovať nový vchod do jaskyne. Zistilo sa, že je tu vzdialenosť medzi povrchom a podzemím 28 metrov. Spolupracovali sme s J. Obuchom pri prieskume kostí drobných stavovcov v Belanských Tatrách.
Spolupráca: s jaskyniarmi z Chočských vrchov pri výkopových prácach v jaskyni O-3, s jaskyniarmi z Liptovského Trnovca pri prieskume a dokumentácii jaskyne Dúpnica a Medvedej jaskyne, spoločne sme zostúpili do hĺbky 6 metrov v sonde na Hlbokom Košarisku. S jaskyniarmi z Demänovskej doliny sme skúmali prievany na Krakovej holi a zúčastnili sme sa transportu materiálu na potápanie v Pustej jaskyni. V spolupráci s jaskyniarmi z Oravy sme pracovali v kraľovianskych jaskyniach a započali sme výkopové práce v Brodňanského jaskyni v Kraľovianskom meandri. V spolupráci s jaskyniarmi z Červených vrchov sme pôsobili v jaskyni PIU, Studni v Kazalnici v Poľsku a v krase v okolí Východnej. S jaskyniarmi z Bratislavy sme s pomocou lavínových vyhľadávačiek lokalizovali miesta na spojenie jaskýň Stará garda a Majkova v Borinskom krase. Spolupracovalo sa aj s jaskyniarmi z Tisovca pri digitalizácii mapy jaskyne Teplica.
Zahraničie: v spolupráci s jaskyniarmi zo Speleo Ostrava zostúpili traja členovia speleoklubu do priepasti Slámova slůj v Chate dr. Hrstku pri hrade na Štramberku, uskutočnili sme dvojdňový turistický prechod alpskou vápencovou plošinou Hochschwab v Rakúsku. Jeden člen sa zúčastnil exkurznej akcie v Rumunsku organizovanej klubom Cassovia a Politehnica Cluj a traja členovia sa zúčastnili letnej expedície na Jakupicu do Macedónska, ktorú organizoval Speleoklub Červené vrchy. N. Jermakov pôsobil v Krase na hraniciach Slovinska a Talianska. Dvaja členovia SK Nicolaus sa zúčastnili 45. Sympózia Speleologickej sekcie Polskiego Towarzystwa Przyrodników im. Kopernika v Ojcowe. M. Gradzinski sa podieľal na zdokumentovaní a vypublikovaní 75 jaskýň v Ojcovskom národnom parku s dĺžkou 579 metrov.
Člen SK Nikolaus v poľskom časopise Tatry uverejnil článok o smrti kňaza v jaskyni Mylna v doline Koščieliska v Západných Tatrách v roku 1947.
Na Slovensku sme objavili 1197 metrov a zamerali 1004 metrov, napísali 93 technických denníkov.
Peter Holúbek, predseda SK Nicolaus
