Povrchová situácia v Stanišovskej dolinke

Povrchová situácia v Stanišovskej dolinke Cez víkend (14. – 15. marec 2009) sme si urobili (M. Danko, P. Procházka a P. Holúbek) dva kratšie výlety do Stanišovskej dolinky za účelom zamerania povrchovej situácie v súvislosti s novými poznatkami a objavmi Perašínových partií v Novej Stanišovskej jaskyni.

Naviazali sme na povrchový tah Z. Hochmutha a potiahli ho podstatne vyššie do Stanišovskej dolinky aby sme zistili, v akej polohe sú novoobjavené Perašinove partie voci dne dolinky. Posledný zameraný bodv Perašinovych partiách má nadmorskú výšku 759 metrov a dno dolinky vtejto casti má nadmorskú výšku 781 metrov, takže je tu viac ako 20 metrov výškových aby táto chodba podišla Stanišovskú dolinku a vošla domasívu Smrekovice. Nové priestory v Perašínových partách klesli navyše ešte o 6 metrov, takže je táto bilancia ešte lepšia. Ak sme vPearšínových partiách podišli novými objavmi na sever 40 metrov, tak na prekonanie dna dolinky treba ešte dalších 40 metrov a na Malú Stanišovskú jaskynu je to ešte vzdušnou ciarou okolo 150 metrov. Je toiba hypotéza, ale podla mna o trošku perspektívnejšia ako prepojenie Malej Stanišovskej jaskyne s Novou Stanišovskou jaskynou cez Stanišovskú chodbu a úzku špirálu o co sa snažia jaskyniari z Moravy a Martina. No vodné stavy nám teraz niekolko mesiacov nedovolia tietopriestory zamerat a podrobnejšie preskúmat, tak zatial možno opostupoch iba teoretizovat. V Jáne sa všetci tešíme na dalšiu akciu do Novej Stanišovskej jaskyne. Po premýšlaní nad hydrológiou v jaskyni ajv súvislosti s poznatkami P. Kosa a Z. Dvoráka by bolo dobré overitfarbením pôvod obcasného vodného toku pretekajúceho jaskynou. Ak nejdez ponorov v Stanišovskej dolinke tak ide možnože z krasového masívu Slemä, alebo zo skrytého ponoru Štiavnice. V každom prípade sa eštetreba pozriet na koncové body Novej Stanišovskej jaskyne ako je Sifón sdychom a výkop pod Slivkovým komínom…