Perašinove partie v Novej Stanišovskej jaskyni

Perašinove partie v Novej Stanišovskej jaskyni Dobrému čas neujde, tak sa vraví medzi ľuďmi, keď sa čosi zmešká. Tak tomu bolo aj na akcii v Novej Stanišovskej jaskyni v dňoch 27. 2. – 1. 3. 2009, ktorá sa uskutočnila až o týždeň neskôr ako plánoval Pavol Pokrievka junior.


Práce v jaskyni sa mali zacat už v piatok, ked malo družstvo v zložení Karol a Maroš Lejavovci a P. Pokrivka ml. zistit stav hladiny vôd v jaskyni. No z rôznych prícin (pivo?) sa do jaskyne nedostali a tak vstup pod zem v plnej zostave (K. a M. Lejavovci, P. Pokrivka ml., M. Danko, Z. Jurík a P. Holúbek) sa zacína až v sobotu. No vo Vstupnom dóme tecie tok, co znací, že cesta je na koniec jaskyne zatarasená. S plnou výstrojov prídeme k Chodbe utrpenia, ktorá je zatopená vodou. Nad prvým sifónom je však obchádzka, ktorú bratia Morováci združení okolo P. Novácka pracne dlhé akcie rozširovali. Je tu krutá úžina z ktorej sa treba spustit dolu hlavou do asi 2,5 metra hlbokej priepasti. Prejde ju len P. Pokrievka, ktorý dostane inštrukcie ako nájde nádejné miesto. Asi po dvoch hodinách príde so správou, že miesto nenašiel, podobne ako už viacerí pred ním. My zatial pracujeme na úžine, ktorú slušne rozšírime a tak prejdeme (M. Lejava, Z. Jurík a P. Holúbek) až k sifónu Ventil, kde je dalšia kritická úžina, ktorú opät prejde len P. Pokrievka, pretože Holúbek odchádza predcasne z akcie do Cernovej, kde má prednášku v penzióne u Hlinkov (http://www.penzionuhlinkov.sk/) o Cíne a Rusku. V nedelu sa družstvo v zložení Lejava, Pokrievka, Jurík a Holúbek sú opät v jaskyni. Plazia sa cez úžiny v jaskyni. Had Pokrievka sám preniká cez krkolomnú úžinu pri sifóne Ventil a kope na konci v nádejnom mieste smerom na Malú Stanišovskú jaskynu. My zatial rozširujeme krutú úžinu. Azda po hodine a pol prichádza Palo z veselými správami z celby. Prerazil zátku a vstúpil do nových priestorov. To nás povzbudilo, kladivom sme búchali rýchlejšie a po chvíli prešli za úžinu, ktorá už vyzerá o stupen lepšie ako predtým. Na konci jaskyne nás caká poriadny šok. Namiesto ocakávanej horizontálnej chodby je tu z novej siene s výškou 4-5 metrov asi 6 metrov hlboká priepast. Za nou je asi 40 metrov chodieb s komínmi a meandrami, ktoré sme samozrejme neskúmali, lebo sme chceli ešte za svetla vyjst von. Z konca jaskyne na povrch s batohom to trvá urcite dobré dve hodiny. Pred odchodom sa ešte pristavíme pri nápise SK Nicolaus, OS Orava a Speleo Bratislava, ktorý sme tu zanechali v januári 1996 ked sme to s P. Magdolenom a L. Slivom zameriavali. Vyzerá to tak, že sme sa asi o 50 metrov posunuli k Malej Stanišovskej jaskyni, co je viac než povzbudzujúce. No vela ešte povie mapa, ktorú treba príst urobit a samozrejme že aj další prieskum. Pri vymýšlaní názvu nových chodieb sme si spomenuli na nášho dobrého kamaráta Igora P., ktorý nám z dobroty duše daroval v závere roku 2005 zlatý cakan s ktorým sa P. Pokrievka prekopal (http://www.speleodd.sk/main.php?pageid=13&novinka=94). Tak sme sa zhodli, že nové priestory budú Perašinove partie. V závere týchto viet treba aj podakovat bratom za rieku Moravu, ktorí dlho pôsobili v jaskyni pri rozširovaní úžiny, ktorou sa obišiel sifón. Už pred niekolkými rokmi aj oni mohli uskutocnit tento objav, no bohužial nevedeli trafit k sifónu Ventil.