Niektoré jaskyne a krasové zjavy v severných svahoch Petiny

V zimnom období jaskyniari buď spia, hľadajú výduchy, kopú jaskyne, alebo robia ešte všeličo iné. Nie inak tomu bolo aj prvé dni roku 2017, kedy sme sa s malou Emkou opäť vybrali čosi-kdesi hľadať do dolinky Bielej, na severné svahy Petiny. Pravda, po výdatných mrazoch a snežení aké začiatkom januára prebehli, sme očakávali zreteľnejšie stopy po jaskynných prievanoch než sme nachádzali, ale je dosť dobre možné, že sme nezvolili na to správnu lokalitu, čo je tiež užitočným poznaním. Popri potulkách lesom sme aspoň spoznali a zdokumentovali niektoré už známe ale aj nezdokumentované jaskynné lokality, z ktorých prehľad prinášam nižšie.

 

Tunelová diera v Petine (830 m. n . m.)

Vyberieme sa hore dolinkou Bielo, minieme známy Kanceľ a pokračujeme nahor. V miestach kde lesná cesta prvý raz pretína potok, prídeme k zreteľnému otvorenému priestoru s rúbaniskom po ľavej strane. Od začiatku rúbaniska sa dáme vľavo do strmého svahu kolmo hore a mierne doľava, až budeme mať po ľavej ruke plytkú dolinku, alebo skôr žľab. Ak sa budeme držať na jeho hrane, po pravej ruke minieme bralko v ktorom sa nachádza nanápadná zimná prievanová diera, ktorá sa správa ako horný vchod do jaskyne. Nad bralkom uvidíme šialenú lesnú kalamitu elipsovitého pôdorysu. Dáme sa buď bokom, alebo stredom kalamity a asi 30 metrov nad ňou je bralko s vchodom do Tunelovej diery v Petine. Jaskyňa je vytvorená v v guttensteinskom vápenci, súradnica registrovaná P. Holúbekom v roku 2009. Podobne ako iné jaskyne v dolnej časti dolinky Bielo, predstavuje aj táto 5 m dlhá jaskynka len starší fragment zaniknutého riečneho jaskynného systému, ktorého podstatná časť bola činnosťou potoka Biela oddenundovaná. Jaskyňa má dva vchody, oba sa nachádzajú v strede asi 20 m vysokého brala vo výške cca 10 m. Prístup k jaskyni je zboku po skalnej polici. Najmä v snehu a vlhkom počasí je dobré použiť lano na zaistenie, pretože hrozí riziko pošmyknutia a pádu. Vchod 1 do jaskyne je oválneho tvaru s výškou cca 1m a šírkou 0,6 m. Rúrovité časti za ním sú pekne modelované na spôsob meandra a nesú výrazné stopy freatickej činnosti (podobne ako napr. v Osej jaskyni). Po pravotočivej zákrute asi po 3 metroch chodba vyúsťuje do malej sienky, ktorá je tvorená vertikálnou tektonickou poruchou kolmo pretínajúcou  os riečnej chodby. Zo sienky jaskyňa vyúsťuje vľavo na povrch k Vchodu 2, ktorý však má už skôr rozsadlinový než riečny charakter a vpravo do úzkej pukliny. Až na pár zvetraných hráškovitých sintrov je jaskyňa bez výzdoby. Na dne sienky je v mäkkej hline vyhrabaná a vyležaná jama. Podľa stôp v snehu je jaskyňa využívaná líškami ako brloh. Poskytuje im závetrie a v prípade potreby aj možnosť úniku druhým vchodom.

 

Priepasť v Petine (1000 m. n. m.)

O hodne vyššie, mierne na západ od predošlej jaskyne, sa v severných svahoch Petiny nachádza 6 metrová Priepasť v Petine. Priepasť sa nachádza pri poľovníckom chodníku, ktorý skôr či neskôr pretneme. Priepasť v sivom dolomite je senilná, korózno-rútivého charakteru bez prievanu. Na dne sú pozostatky kostí väčšieho prežúvavca (jelenica?). Pozoruhodný speleologický objekt poniže priepasti predstavuje pomerne veľká terénna zníženinu pripomínajúca závrt alebo prepadlisko. Tento lievikovitý útvar sa nachádza pod bralnatým hrebienkom asi 50 metrov (20 metrov výškových) severozápadne od priepasti. Priamo od priepasti ho nevidno, treba obísť bralné výčnelky a zísť trochu nižšie. Priemer závrtu je vyše 20 metrov a od okolitého terénu sa dá dobre odlíšiť. Je pravdepodobné, že s priepasťou geneticky súvisí, ale zdá sa, že ide o veľmi starú lokalitu v senilnom štádiu vývoja. Závrt, podobne ako priepasť, je bez známok zimného prievanu. Vôbec v tejto časti Petiny a tiež vyššie a západne sme v sivých dolomitoch žiadne známky prievanov nenašli.

 

Poznatky a závery

Výšková dispozícia Petiny (1098 m.n. m.) nivelačne aj profilom sedí k protiľahlému plochému hrebeňu Javorovice (Rakytovice), ktorý sa nachádza sa pod finálnym výšvihom Poludnice smerom od Lipt. Jána. Zdá sa, že Javorovica a Petina  kedysi (v treťohorách) tvorili jeden súvislý masív, ktorý tvoril vyvýšený vápencový prah. Pomerne vysoko položený závrt na Petine je snáď reliktom komplexnejšieho systému odvodňovania tohto prahu. Zaniknutý riečny jaskynný systém, z ktorého nachádzame len fragmenty nižšie sa nachádzal  práve tam, kde je dnes len vzduch a lezecké skalky v dolnej časti dolinky Bielej. Pre túto hypotézu svedčí existencia suchých dolín zo Záskočia poza Petinu na juhovýchod cez Marušovú polianku do Jánskej doliny a  na sever dolinka poza Rakytovicu smerom do Závažnej Poruby.  Jaskyne v severných svahoch Petiny, hoc sú bez perspektív pokračovania, majú dokumentačný význam  vzhľadom utvoreniu si predstavy o vývoji malej časti krasového územia pod Poludnicou.

Peter Laučík 16. 1. 2017