Petr Hipman 1972
V tejto stati podávam strunný popis dvoch jaskýň, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Liptovského Jána v Jánskej doline v oblasti Krakovej hole. Obidve lokality boli preskúmané v rámci činnosti oblastnej skupiny SSS č.14 Zvolen. Ide o jaskyňu Benšová, ktoráv bola známa už dlhšiu dobu a,Motýliu jaskyňu, ktorá bola prvýkrát preskúmaná a spracovaná členmi našej skupiny.
Jaskyňa Benšová
Peter Holúbek r. 2000
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Školská 4, 031 01 Liptovký Mikuláš
Jánska dolina na severnej strane Nízkych Tatier je dobre známa svojimi krasovými javmi. Na jej území je k 1.10.1999 evidovaných 169 jaskýň a priepastí. Existuje tu sústava ponorov alochtónnych vôd, podzemných autochtónnych tokov a vyvieračiek, ktoré navzájom súvisia a vytvárajú rozsiahly podzemný hydrologický systém naviazaný na jaskynné priestory.
NÁČRT PRÚDENIA ALOCHTÓNNYCH PODZEMNÝCH VÔD V JÁNSKEJ DOLINE
8.8.2010 sme sa v dvojici vydali na prieskum krasového územia južne od kóty 1140 Konský grún v južnej casti Jánskej doliny.
Z geomorfologického hladiska ide o trojicu krasových ostrovov tektonicky izolovaných v nekrasovom prostredí, vystupujúcich prerezávajúc napriec hreben Konského grúna krasové územia v Jánskej doline i východnejšie položenom Cervenom jarku. Kedže sú odseparované od samotného krasového územia Jánskej doliny, ktorá je stredobodom pozornosti viacerých skupín speleológov, nebol im v minulosti venovaný dostatok pozornosti.
(viac…)
Modelácia krasových území v klima-tických podmienkach Západných Karpát je zložitý proces, na ktorom sa podieľajú via-ceré faktory pôsobiace na masívy krasovatejúcich hornín spolu s procesmi krasovej modelácie. V minulosti som poukázal na neobyčajný význam gravitačných deformácií krasových masívov (P. Mitter 1980, 1985], v predloženom príspevku mie-nim upozorniť na význam kryogénnej mo-delácie našich krasových území.
Dňa 11.7.2010 sme sa vybrali zamerať tri nové jaskyne v doline Šuštiačka v Jánskej doline. Všetky sa nachádzajú na severne exponovanom svahu, priamo nad vodopádom v Šuštiačke.
Jaskynka nad vodopádom v Šuštiačke
n. v. cca 950 m n. m., dl. 9,6 m
Drobná kaverna sa nachádza výškovo 50 m nad vodopádom v Šuštiačke, v ľavom svahu doliny. Krátky fragment v minulosti zrejme rozsiahejšej chodby, pravdepodobne fluviokrasového pôvodu. Chodba profilu 1 x 0,5 m vybiehajúca na východ od m. b. 1 je zakončená hlinitým sedimentom, cez ktorý prenikajú korene stromov. Južný výbežok jaskyne má charakter plytkého nízkeho portálika zaneseného sutinou. Jaskyňa má len dokumentačnú hodnotu. (viac…)
Přečo si dal do tej jaskyne rebrík? Aneb není nad dokumentaci historie objevů.
V posledních dnech roku 2009 jsme podnikli speleologickou výpravu na východní břeh řeky Moravy ve složení Petra Holubcová, Jaroslav Šanda (ZO 6-28) a Petr Nováček (ZO 6-12 , Nicolaus). V nablýskané zbroji jsme se těšili na pokračování v pracech na našich obvyklých pracovištích v Nové Stanišovské jaskyni. Pavol Procházka nás však v Liptovskom Jáne pobavil zprávou, že právě zažili nejvydatnější tání za mnoho posledních let a že voda v minulých dnech tryskala i z doposud neznámých vývěrů.
Terénny prieskum doliny Hlbokô
Účastníci: Michal Danko, Tomáš Grygar, Pavel Procházka, Lukáš Vlček
Zameriavanie jaskýň v oblasti Jaskyňa zlomísk (Jožova jaskyňa) až dolina Hlbokô – Jaskyňa Mirka
Sonda pri Jožovej.
1 m dlhá vykopaná sonda S od Jožovej jaskyne (cez dolinku).
Jaskynka s jedličkou
Asi 40 m od predošlej, 20 m povyše. 3 m dlhá jaskynka s perspektívou pokračovania. Podlhovastý otvor 2 x 0,3 m orientovaný na SV.
(viac…)
Fotky z poobednej prechádzky dolinkou Hlbokô spojené s obhliadkou skalných radov pravej strany doliny.
Na Vianoce 25. 12. 2009 prudké oteplenie s dažďom spôsobilo enormné zvýšenie vodných stavov v Jánskej doline a následne aj Štiavnece v Liptovskom Jáne, kde bol vyhlásený druhý stupeň povodňovej aktivity. Voda sa preliala aj cez výrazný Ponor pod Starou Poľanou, ktorý vznikol koncom mája v roku 2006 a od tých čias bolo do 25. 12. povrchové riečisko Štiavnice od tohto ponoru po vyvieračku Hlbokô suché. Členovia SK Nicolaus (J. Vajs, P. Procházka, M. Danko a P. Holúbek) prešli celú Jánsku dolinu a pozerali ponory a vyvieračky. Povrchovým tokom Štiavnice pri Stanišovskej jaskyni išlo odhadom 5-6 tisíc litrov za sekundu, z Hlbokého išlo odhadom 3 tisíc litrov kalnej vody.
Jaskyňa nad Jožovou
5 m dlhá jaskyňa asi 100 m SZ a 25 m povyše od Jožovej jaskyne (za dolinkou). Za vchodom s rozmermi 3,5 x 0,5 m pokračuje kolmo do masívu jedna nízka ale široká chodba na dne zanesená hlinou a kamením. Jaskyňa bez prievanu, no s perspektívou napojenia sa na jaskyňu zlomísk.
Jaskyňa pod hrebeňom v Škopove
4 m dlhá jaskyňa sa nachádza nad Jaskyňou zlomísk, pod hrebeňom Škopova v mieste zalomenia doliny na JZ. Tvorí ju jedna priamočiara chodba končiaca zasutením. Pohyb vzduchu sme v nej nezistili.